Rekuperácia tepla sa dá využívať vo všetkých typoch objektov, v ktorých je nevyhnutné tzv. hygienické vetranie, vzhľadom na stále rastúce ceny energií sa však rekuperačné jednotky stále častejšie montujú aj do rodinných domov či dokonca samostatných bytov.
Rekuperácia tepla a pasívne domy
Rekuperácia tepla sa využíva aj v pasívnych domoch, kde je potrebné zabezpečovať umelé vetranie, pretože ich múry prepúšťajú vzduch len minimálne a vetranie cez otvorené okná je najmä v zimnom období vysoko neekonomické. Rekuperačná jednotka teda zabezpečí vetranie domu, odvedie vydýchaný či znečistený vzduch alebo nepríjemné pachy z kuchyne len s minimálnymi energetickými stratami a zároveň zaistí nepretržitý prístup čistého, dokonca filtrovaného vzduchu. Takéto vetranie zabezpečuje, samozrejme, aj počas doby, kedy je dom napr. dočasne neobývaný. Rekuperačné vetranie obytného priestoru znižuje relatívnu vlhkosť a tým zabraňuje množeniu roztočov a vzniku plesní, čo ocenia najmä alergici a astmatici.
Rekuperačné jednotky majú rozdielnu účinnosť, ktorá sa môže pohybovať až do výšky 85 %. Účinnosť rekuperácie tepla sa rovná účinnosti spätného získania tepla. Nulovú účinnosť vykazuje napríklad otvorené okno, cez ktoré sa teplý vzduch z miestnosti odvedie do exteriéru bez toho aby sa zúžitkoval a namiesto neho sa do miestnosti privedie čerstvý studený vzduch, následkom ktorého teplota v miestnosti rapídne ochladne. Naopak, 100 % účinnosť by sa dosiahla vtedy, keby bola miestnosť vetraná bez akejkoľvek straty energie, čo je ale z technického hľadiska nerealizovateľné.
Reálna účinnosť sa pohybuje od 30 do 90%, pričom už 60% je považovaných za štandardnú a 80 % za špičkovú účinnosť.
Vzhľadom na náklady vynaložené za energiu na vykurovanie si tak stačí uvedomiť, že pri použití kvalitných rekuperačných zariadení, stačí vzduch v obytnom priestore dohrievať na potrebnú teplotu už len približne o necelé 3 °C.
Foto: www.kampmann-gmbh.com