ÚvodHrubá stavbaZákladyZákladová pôda, sadanie stavby
Čo vplýva na rovnomerné sadanie stavby? Ako ho zabezpečiť, aby prebiehalo v prípustných medziach a nedochádzalo pri ňom k poruchám statiky objektu?
Sadanie stavby sa prejavuje pôsobením zaťaženia stavby na pôdu, ktorá sa pod základmi stavby prirodzene stláča. Rýchlosť sadania stavby teda závisí aj od stupňa priepustnosti a stlačiteľnosti pôdy.
Pri riešení založenia stavby akéhokoľvek objektu je preto najdôležitejšie, aby základové konštrukcie dokázali bezpečne prenášať celkové zaťaženie stavby na základovú pôdu.
Jej zloženie, mechanické a fyzikálne vlastnosti sa musia preskúmať ešte pred vypracovaním projektu stavby, podobne ako geologické a hydrogeologické podmienky. Z výsledkov takého prieskumu a z predpokladaného zaťaženia stavby vychádza potom návrh základovej konštrukcie.
Pri návrhu základovej konštrukcie sa berú do úvahy nasledovné veličiny:
- únosnosť a druh základovej pôdy, do ktorej sa prenáša zaťaženie základov
- predpokladané zaťaženie stavby, prenášajúce sa do základov
- druh, rozmery, materiál a konštrukcia základov
- hĺbka premŕzania základovej pôdy
- situovanie stavby (rozdielne riešenie nastáva pri radovej zástavbe a iné pri voľne stojacich objektoch)
Ideálnymi pôdami z hľadiska zakladania stavby sú skalné a poloskalné horniny, pretože sú nestlačiteľné a majú dobrú únosnosť. Medzi vhodné podklady patria ešte zhutnené vrstvy štrkov a pieskov.
Medzi nevhodné podklady patrí rašelina, bahnité, ílovité zeminy a neuľahnuté násypy, kedy pri zakladaní stavby musí dôjsť k umelému skvalitneniu základovej pôdy a k zvýšeniu jej únosnosti.
Úprava základovej pôdy sa však, samozrejme, prejaví v zvýšení nákladov na výstavbu.
Základová pôda sa spevňuje:
- výmenou základovej pôdy
- injektovaním
Sadanie stavby je teda úplne prirodzeným javom a každý projektant by mal zabezpečiť, aby prebiehalo rovnomerne v prípustných medziach. V opačnom prípade dochádza k narušeniu stavby a následným škodám. Hotová stavba sadá spočiatku pomerne rýchlo, neskôr sa jej sadanie značne spomalí a ba takmer zminimalizuje či zastaví.
Aby nedochádzalo k narušeniu statiky objektu a vzniku trhlín ani pri rekonštrukciách starších objektov a prístavbách nových častí, rieši sa táto situácia dilatačnou škárou, ktorá od seba obe časti oddelí.