Stavbu základných konštrukcií domu nie je dobré podceniť. Hovorí sa totiž, že základy domu sú ako ľudské nohy. Zdravé a pevné nohy nesú naše telo ľahko a bez problémov. Podobne tak i základy domu musia s ľahkosťou zniesť celú jeho tiaž a dennodennú záťaž spôsobovanú bežným fungovaním jeho obyvateľov.
Ak sa má pri stavbe rodinného domu predísť poruchám poškodenia základov alebo dokonca celej stavby, je dôležité, aby základové konštrukcie dokázali správne a hlavne bezpečne prenášať zaťaženie stavby na únosnú základovú pôdu. Každý skúsený stavebník vie, že realizácia základov domu pohltí 10-15 % celkových stavebných nákladov. Ich výška sa môže od stavby ku stavbe meniť práve podľa výberu pozemku a jeho svahovitosti.
Zatiaľ čo svahovité pozemky ponúkajú zaujímavejšie formy architektonického riešenia nových domov, rovinaté pozemky predstavujú pre mnohých stavebníkov riešenie bývania bez zbytočných komplikácií. Pred postavením základov je teda potrebné dokonale poznať geologický profil pozemku, ktorý ukáže, aké vrstvy zeminy sa v nachádzajú v jednotlivých hĺbkach. Funkčnou súčasťou stavby je totiž i základová pôda. Spolu so základmi domu a jeho konštrukciou musia tvoriť jeden celok, v ktorom sú stupne namáhania jednotlivých častí vzájomne ovplyvňované.
Pre každý konkrétny objekt je vhodný iný druh základov, ktorý závisí od predpokladaného zaťaženia budovy, jej konštrukčného systému, od druhu základovej pôdy a jej únosnosti. Druh a kvalitu základov ďalej ovplyvňuje aj umiestnenie stavby, to znamená, či ide o dom radový alebo voľne stojaci. Jedným z najhlavnejších činiteľov je aj hĺbka premŕzania základovej pôdy.
Po geologickom prieskume a určení zaťaženia stavby môže projektant a statik podľa STN vypočítať statiku základov. Základové konštrukcie sa delia na dva druhy. Plošné a hlbinné. Plošné základové konštrukcie prenášajú a rozložia zaťaženie stavby na väčšiu plochu základovej dosky. Môžu to byť základové pásy, základové dosky, rošty alebo pätky. Aby mohli byť použité, musí sa únosná základová pôda nachádzať v malej hĺbke (cca do 5 m) pod úrovňou terénu.
Ku hlbinným konštrukciám patria napríklad pilóty, mikropilóty, tzv. studne alebo kesóny, ktoré sa využívajú v prípadoch, kedy sa únosné vrstvy nachádzajú vo väčších hĺbkach.