Pre správnu funkčnosť stránky, používame iba nevyhnutné cookies súbory.
Taktiež používame dodatočné súbory cookies ( zlepšujú napr. funkčnosť stránky, YouTube videí, zdielanie postov...), akceptovaním súhlasíte s ich používaním.
Hoci je použitie pásových základov vhodnejšie pre dobre únosné zeminy, napriek tomu existuje aj niekoľko spôsobov, ako vybudovať pásový základ aj v menej únosných čiže sypkých zeminách. Jedným z riešení je realizácie základov pomocou debnenia alebo debniacich tvaroviek. Aby ste predišli možným problémom pri ukotvovaní debnenia, doporučujeme zvoliť práve použitie debniacich tvaroviek.
Klasické debniace tvarovky sú vyrobené z betónu a ich prvý rad sa ukladaná na podklad, ktorý sa vopred vyrovná. Môže ním byť 10 cm vrstva štrku alebo štrkopiesku alebo štrku. Aby bolo prepojenie tvaroviek spoľahlivé a znieslo potrebné zaťaženie, do ich pozdĺžnych priehlbín sa ukladá výstuž z oceľových tyčí. Druhý rad tvaroviek sa kladie tak ako pri murovaní, vždy cez polovicu spodnej tvarovky. Po uložení troch, štyroch radov sa tvárnice zalejú betónovou zmesou. Takéto riešenie základov je vhodné najmä pri projektoch s komplikovaných riešením základových konštrukcií.
Základové dosky
V menej únosných zeminách je však najvhodnejšie použiť na zakladanie stavby základovú dosku. Základové pásy domov v takýchto zeminách by totiž museli byť neúmerne široké, aby dokázali bezpečne rozložiť zaťaženie stavby do pôdy. Pásy tak nahradí jednoliata, niekoľko desiatok centimetrov hrubá oceľobetónová platňa, čo v konečnom dôsledku predstavuje aj ekonomickejšie riešenie. Hrúbka platne sa pohybuje približne medzi 60 – 120 cm. Výhodou základovej dosky je aj jej jednoduchšie vyhotovenie, v porovnaní s komplikovanejším vyhotovovaním základových pásov. Vytvorenie rovnej stavebnej jamy a vybetónovanie dosky nie je také náročné na množstvo zemných prác, preto sa pomerne často využíva aj v prípadoch komplikovaného pôdorysu objektov.
Pri zakladaní domu prostredníctvom dosky sa však minie viac betónovej zmesi a navyše je potrebné aj určité množstvo betonárskej výstuže, napríklad siete z tyčovej ocele. Jedna vrstva výstuže sa ukladá do hornej, druhá do spodnej časti dosky. Pomocou tzv. dištančných podložiek sa potom výstuž zapustí minimálne 2 cm do betónu. Realizáciou základovej dosky sa zabráni veľkým rozdielom pri sadaní jednotlivých častí stavby.
Ak sa železobetónová doska vo veľkosti celého pôdorysu prepojí so zvislou železobetónovou stenou podzemného podlažia, vznikne špeciálny druh základovej dosky tzv. železobetónová vaňa. Železobetónová vaňa slúži najmä na ochranu pred spodnou vodou a využíva sa predovšetkým v prípadoch, keď najnižšie podlažie siaha pod hladinu podzemnej vody.
