Korková podlaha - teplá, mäkká a tichá

 

Korok je vlastne kôra korkového dubu a na to, aby sa zozbierala jej úroda, nie je potrebné korkové stromy stínať, ani ich vážne poškodzovať. Najväčšie korkové plantáže sa ležia v Portugalsku. Kôra korkového dubu je na zber vhodná od 25 roku veku stromu, zber prebieha ručne klasicky ako už po stáročia. Kôra opakovane dorastá a po každom olúpaní sa stáva jemnejšou a kvalitnejšou. Korkový dub sa dožíva približne 200 rokov a zber jeho kôry prebieha každých 9 rokov.

 

Korok vďaka svojej štruktúre podobnej včelím plástom našiel vynikajúce uplatnenie aj v stavebníctve - pri výrobe podlahových krytín. Medzi jeho najvýraznejšie vlastnosti patrí vynikajúca elasticita, nepriepustnosť voči tekutinám a plynom, vysoká schopnosť zvukovej izolácie a navyše vynikajúca tepelná vodivosť. Pre poslednú vlastnosť siahajú stavbári a majitelia domov, po korkovej podlahovej krytine najmä pri inštalácii podláh v podkrovných a detských izbách. V posledne menovaných sa navyše vynikajúco uplatnia aj jej protišmykové vlastnosti.

 

Krok nie je horľavý a je známy svojimi antistatickými vlastnosťami, čím sa stáva stále obľúbenejším aj v domácnostiach ľudí trpiacich na alergie na prach a astmu. Navyše tento materiál vynikajúco odoláva pliesňam.

 

 

 

Typy korkovej podlahy

 

Pri výbere korkových podláh treba však v každom prípade dávať pozor na ich hrúbku. Príliš tenké krytiny by totiž nespĺňali nároky, ktoré sú na podlahy kladené. 2mm hrubé korkové pásy sa v súčasnosti používajú už len ako obkladový materiál alebo ako izolačnú vrstvu napríklad pod plávajúcu podlahu. Kvalitnú korkovú podlahu predstavujú napríklad dlaždice s rozmermi 300 x 300 mm a hrúbkou minimálne 4 mm (minimálna hustota podlahového korku by mala byť vyššia 450- 550 kg/m2). Niektorí výrobcovia dodávajú na trh aj dlaždice hrubé 6 až 8 mm. Ich výhodou je samozrejme vyššia odolnosť a hlavne možnosť renovácie, podobne ako pri drevených podlahách, obrúsenie a prelakovanie opotrebovaného povrchu.

 

Cenovo dostupnejšie dlaždice sú väčšinou vyrábané z aglomerovaného korku (cca.od 600.- SK), ktorý je vlastne následne spracovaný výrobný odpad a predávajú sa bez povrchovej úpravy. Približne o polovicu drahšie prevedenie sa od lacnejšieho odlišuje povrchom s asi 1 mm hrubou z masívneho korku. Dlaždice, ktoré sú celé vyrobené z masívu sú najdrahšie a radia sa tak do kategórie luxusných podlahovín.

 

Vysoká cena korku ako materiálu so skvelými, ba až výnimočnými vlastnosťami, je pri výrobkoch z masívu a dyhách opodstatnená. Aglomerátový korok je lacnejší, ale pri výbere krytiny je nutné si uvedomiť, že v tomto prípade cena priamoúmerne zodpovedá kvalite.

 

Korkové dlaždice sa lepia celoplošne na suchý, rovný a pevný podklad pomocou rozpúšťadlových alebo disperzných lepidiel. Najvhodnejším podkladom je vyzretý betón, ktorý je vyrovnaný nivelačnou stierkou.

 

Väčšina korkových dlaždíc sa predáva iba predlakovaná (2 vrstvy vysokoodolného laku), po položení ich treba ešte raz prelakovať a ďalej ich ošetrovať podobne ako drevo- to znamená pravidelne olejovať a voskovať.

 

Ďalším typom podlahoviny vyrábanej z korku je plávajúca korková podlaha. Jej povrchovú vrstvu tvorí masívny alebo aglomerátový korok, poprípade dyha. Hrúbka korkových platní by mala v tomto prípade dosahovať 10- 12 mm. V porovnaní s inými typmi plávajúcich podláh je tá korková síce tichšia a teplepšia, ale rozhodne nie lacnejšia. Pri ich kvalite je však táto cena skutočne opodstatnená (cca. od 900 Sk/m2 vyššie).

 

Masívny korok má veľmi atraktívnu štruktúru a kresbu, ale nemenej zaujímavo pôsobia aj aglomeráty z granulí rôznych veľkostí a rôzneho sfarbenia. Korok však možno aj moriť a tak striedanie farebných dlaždíc umožňuje vytvárať zaujímavé kombinácie a vzory. Výnimočne pôsobia aj jeho imitácie kameňa, dreva alebo keramickej dlažby.

 

Správnou starostlivosťou o korkovú podlahu (prelakovaním a olejovaním) môžeme oddialiť termín renovácie podlahy alebo mu dokonca celkom predísť. Ak však k nemu predsa len dôjde, nasleduje hĺbkové brúsenie dlaždíc a nanesenie nového laku. Brúsením sa dokonca dá dosiahnuť pôvodná farba korku, pretože korok je materiál farebne nestály a pôsobením svetla matnie. Navoskovanú korkovú podlahu treba dva - až trikrát do roka ošetriť čistým včelím voskom, nalakovanú stačí len utierať vlhkou, dobre vyžmýkanou handrou.