Takmer hamletovská otázka nás môže zamestnať úvahami na dlhé hodiny. Ak túžite po nenásilnej originalite na vašej terase či balkóne, môžu sa dlaždice stať vašimi najlepšími spojencami.
V súčasnosti sa väčšinou terasy a chodníky okolo domov dláždia takzvanou zámkovou dlažbou, ktorá predstavuje pravdepodobnejšie najpohodlnejšie a esteticky príťažlivé riešenie, ktoré pri troche zručnosti zvládne aj laik a rodinu to finančne nezruinuje. Kto však túži po čomsi „nekomerčnom“, alebo jednoducho si chce okolie svojho domu oživiť a terasu využiť ako zvlášť estetický prvok, môže siahnuť po iných, prírodných materiáloch, ktoré prípadne môže kombinovať s keramickou dlažbou.
Treba však pritom rátať s tým, že podklad pre pokládku akéhokoľvek dlažobného materiálu musí byť dôkladne rovný, vyspádovaný, v prípade potreby vybetónovaný v hrúbke najmenej 10 cm, pričom je vhodné použiť pri väčších plochách dilatačné škáry. Jednou z veľmi príjemných možností aké máme k dispozícii sú takzvané klinker tehly, ktoré však patria k cenovo náročnejším materiálom, no ich povrch je nesmierne príjemný a pôsobí veľmi teplo. Tieto pri vysokej teplote spekané tehly sú nesmierne odolné, nesajú vodu a ukladajú sa podobne ako zámková dlažba do pieskového lôžka. Ak vás okrem ich pomerne vysokej ceny odrádzajú pochybnosti o ich trvácnosti, nemusíte sa obávať – takýmito tehlami sú vydláždené všetky dvory, chodníky ba dokonca i niektoré cesty v celom Holandsku a Veľkej Británii už po niekoľko storočí.
Podobným veľmi odolným materiálom sú klasické malé čadičové kocky – mačacie hlavy, ktoré pôsobia trocha menej rustikálne, no o to viac sa hodia takmer ku všetkým architektonickým štýlom, dokonca i k tým veľmi technickým, či progresívne moderným.
Ak máte šťastie a natrafíte na „búračku“ starej ulice s žulových kvádrov nemôžete urobiť nič lepšie ako vydláždiť terasu nimi – sú odolnejšie než čokoľvek iné a väčšinou majú kultivovaný rovný opracovaný povrch.
Z prírodných kameňov je pravdepodobne najkrajšia štiepaná bridlica, ktorá má tmavošedý rovný povrch bez štruktúry, ale pri jej výbere si treba vyberať hrubšie kusy – inak by vám po čase mohli niektoré tenšie kamene prasknúť. S bridlicou sa pracuje veľmi pohodlne – podobne ako s keramickou dlažbou, či už sa rozhodnete pre opracované pravidelné tvary, alebo pre ponechanie jej nepravidelných prírodných okrajov.
I obyčajné riečne okrúhliaky rôznych veľkostí majú svoje čaro – nimi vydláždené terasy sa však skôr hodia pre chaty a chalupy, alebo ako kontrast pre moderne ponímané rodinné domy, podľa ich veľkosti si môžeme zvoliť väčšiu, alebo drobnejšiu štruktúru povrchu terasy. Medzery medzi nimi však treba dôkladne vyškárovať, aby nám v nich v zime nezostávala voda a jej zmrznutím nevznikali nežiadúce pukliny.
Nesmierne zaujímavú alternatívu nám poskytuje kombinácia rôznych keramických dlažieb práve s riečnymi okruhliakmi, aleb os drobnejšou mozaikou, či prírodnými kameňmi, ktoré môžeme buď s dlažbou striedať, alebo vytvárať rôzne vzory – pásy, cik – caky, či centrálny vzor. Treba však pritom dbať na to, aby boli tieto rozličné materiály pokladané rovnakou technikou, aby časom nedochádzalo k narušeniu povrchu terasy.
Celkom zaujímavou novinkou v tejto oblasti predstavujú drevené dlažobné kocky (vyrábajú sa napríklad v susedných Čechách z odpadového dreva) , ktoré sa kladú tak ako kocky kamenné, no sú oveľa ľahšie, takže sa dajú použiť i pri terasách nachádzajúcich sa na poschodí.
A napokon – ak sa nechcete, alebo sa napríklad z finančných dôvodov nemôžete rozhodnúť pre klasickú dlažbu a už máte ako podklad napríklad starší popraskaný betón, nerobte si ťažkú hlavu – môžete ohradiť inkriminované miesto mini múrikom z dvoch radov obyčajných tehál, ktoré natriete napríklad nabielo (alebo podľa potreby inou farbou) a plochu vysypte 5-6 cm hrubou vrstvou drobného štrku, alebo mramorovej drte – a na pár rokov máte terasu „ako vyšitú“.
Foto: www.fliesen-klaas.de, www.fliesen-kober.de, www.marmor-schuster.de