Solárne kolektory na strechách rodinných domov nie sú už nič neobvyklé. Mnohí z nás by určite chceli byť nezávislí na veľkých elektrárenských spoločnostiach. Oplatí sa ale táto investícia? A vlastne, koľko energie môžete získať z domácej fotovoltaickej elektrárne?
Podľa odborníkov sa investície do domácej solárnej elektrárne oplatia. Ak elektrinu nechcete sami spotrebovávať, je možné ju predávať príslušnému distribútorovi. Samozrejme platí, že v slovenských podmienkach nemožno na prevádzke solárnej elektrárne zarobiť tak veľké peniaze ako v iných "slnečnejších" štátoch. Napriek tomu počet záujemcov o vlastníctvo takéhoto druhu domácej elektrárne každým rokom rastie. Pridanou hodnotou solárnej elektrárne je to, že chráni životné prostredie. Elektráreň s výkonom 1 kW ušetrí ročne asi 900 kg emisií CO 2. Nezanedbateľný je tiež fakt, že vo vzťahu k spotrebiteľom podporuje Slovenská republika tento typ slnečnej elektrárne vo forme dotácií a to až na obdobie 15 rokov (garantované štátom), pričom výhody tejto elektrárne spotrebiteľ využíva minimálne po dobu 30 rokov.
Údaj, koľko energie solárna elektráreň zarobí, sa logicky odvíja od intenzity slnečného žiarenia. Ak je obloha bez mráčika, výkon slnečného žiarenia je okolo 1kW / m 2. Keď sa však obloha zatiahne, slnečné žiarenie je až 10-krát menej intenzívne. V tuzemsku je priemerná intenzita slnečného žiarenia odhadovaná na 950- 1500 kW na m2 za rok. Solárna energia ako taká je však veľmi rýchlo sa rozvíjajúcim odborom a kvalita fotovoltaických panelov neustále stúpa. Ak však už dnes môžeme hovoriť o návratnosti domácej solárnej elektrárne v horizonte 6 – 10 rokov (najmodernejšie cca 5 rokov), budúcnosť vyzerá veľmi sľubne.
Počet slnečných hodín na Slovensku kolíše okolo čísla 1500. Konkrétny údaj viažuci sa k miestu, v ktorom plánujete stavať domácu solárnu elektráreň, poskytuje Slovenský hydrometeorologický ústav.
Vždy však záleží na konkrétnom mieste, ktoré pre stavbu solárnej elektrárne zvolíte. Intenzitu a dobu slnečného žiarenia ovplyvňuje nadmorská výška, oblačnosť a ďalšie lokálne podmienky ako sú časté ranné hmly, znečistenie ovzdušia či uhol dopadu slnečných lúčov. Na mieste je samozrejme tiež otázka kapacity. Inými slovami: koľko sa na plochu strechy (či na iné miesto zvolené pre inštaláciu elektrárne) vojde solárnych panelov? Všeobecne platí, že 1 kWp (maximálny výkon elektrárne) zaberie asi 8-10 m2. Táto plocha je schopná vyrobiť približne 1 MWh ročne. Sedlová strecha priemerného rodinného domu pritom poskytuje medzi 50-70 m2 plochy. K tomu môžeme pripočítať ešte 30 - 60 m2 fasády orientovanej na juh. Na túto plochu dopadne medzi 80-130 MWh slnečnej energie. Celková ročná spotreba rodinného domu na kúrenie, ohrev vody a elektrinu sa pritom pohybuje medzi 10-20 MWh. Pre umiestnenie fotovoltaických článkov je najvhodnejšia južná orientácia a sklon medzi 30-35 °.
Výhodou solárnych elektrární je to, že ich môžeme prevádzkovať na odľahlých miestach, kam nedosahuje elektrifikácia. Elektrárne v týchto podmienkach nie je možné pripojiť na sieť, a preto ich označujeme termínom grid-off. No vzhľadom k tomu, že naša slnečná elektráreň nedokáže vyprodukovať veľké množstvo energie, musíme rátať s tým, že nám bude slúžiť v tomto prípade prakticky len na osvetlenie chalupy, chaty.
V prípade, že je elektráreň stavaná v elektrifikovanej oblasti, je nutné solárnu elektráreň na sieť napojiť (tzv. grid-on). Je potrebné si uvedomiť, že tento typ zdroja elektrickej energie nemôže byť jediným zdrojom vo vašej domácnosti a je preto potrebné odoberať elektrickú energiu aj z iných zdrojov. Za tejto situácie je nutné uzavrieť zmluvu s prevádzkovateľom príslušnej distribučnej sústavy. Ak slnko bude svietiť a elektráreň bude vyrábať prúd, môže byť elektrina spotrebovaná a tiež dodávaná do siete. V zime, keď je slnečného žiarenia menej, potom možno elektrinu naopak zo siete odoberať.
Celý systém slnečnej elektrárne funguje na tom princípe, že spotrebiteľ má túto slnečnú elektráreň umiestnenú na svojej nehnuteľnosti a tá mu počas celého roka produkuje elektrickú energiu. Takto vyprodukovaná elektrická energia je spotrebovávaná prevažne vo vašej domácnosti, za čo zo strany štátu získavate finančné prostriedky. V čase, kedy však vašu energiu nespotrebovávate, je táto odovzdávaná do distribučnej siete, za čo spotrebiteľ opätovne získava finančné prostriedky zo strany štátu. Ak chceme tieto príjmy vyjadriť v číslach, tak za každú vyrobenú kWh vo vašej slnečnej elektrárni dostanete podporu vo výške 0,06 EUR/kWh (60 EUR/MWh). Naopak, za každú kWh elektriny odovzdanej do distribučnej siete (teda tú, ktorú nespotrebujete) získate ďalších 0,06 EUR/kWh (60 EUR/MWh).
Foto: inhabitat.com
Autor: Ivan Nôta