Charakteristickým rysom divokých zrubov je použitie drevenej stavebnej hmoty vo forme brvien, ktoré sú len zbavené kôry, no ponechaná je prírodná textúra so všetkými svojimi nezrovnalosťami, oblúkmi, výčnelkami a tiež ponechaním rozšírenej časti kmeňa stromu v miestach, kde sa mení na peň s koreňovým systémom. Aj z toho dôvodu je zrejmé, že jedno brvno môže mať aj viac priemerov 30 – 40, ale aj 70 centimetrov. V brvnách sa špeciálnymi frézami a pílami vytvárajú „drážky“ tak, aby pri stavbe do seba zapadali. Najčastejšie sa na ich výrobu používa smrek, borovica, smrekovec, céder.
Aj medzi divokými zrubmi nastáva určité delenie – môžu sa stavať tiež z polguľatiny a navzdory tvrdeniu, že sú brvná ponechané tak, ako zostanú po odstránení kôry býva niekedy zvykom upraviť kmeň do neštandardného tvaru (napríklad do šesťuholníka). Domy v takomto divokom štýle sa stavali už viac ako pred tristo rokmi a dalo by sa povedať, že aj dnes je pri ich zhotovovaní dodržiavaný rovnaký technologický postup (samozrejme, ak neberieme do úvahy hydraulické odkôrnenie a strojové rezanie, pílenie a zahobľovávanie). Podstatou je, že brvná musia na sebe „sedieť“ tak dobre, že nie je potrebné požívať vo veľkej miere spojovacie materiály na drevo ani zvláštny druh tepelnej izolácie.
Podstatou je, aby zrub po postavení vyzeral „divoko“, ako nejaký lesný domček zo starej rozprávky – to však nie je otázkou technológie výstavby, ale dizajnu. Naoko hrubé opracovanie všetkého viditeľného je dokonale premyslené. Napríklad cez „nedbalo otesané“ rámy okien neprejde do príbytku studený vzduch.
 |
 |
 |
|
Pri pohľade zblízka vidno šikovne vytvorené profily na guľatine, pomocou ktorých brvná zapadajú takmer dokonale do seba. Tu už ide o pomerne novú, no veľmi účelnú technológiu.
Divoký štýl budovania týchto zrubov vyvoláva v ľuďoch falošný pocit, že musia byť zvnútra príliš „neotesané“. Nie sú. Presvedčíme vás o tom v tipe k tomuto článku.
Foto: www.kelohouse.ru, www.srub-info.ru, www.domlafet.ru, www.pinterest.com Autor: Ivan Nôta