„Mám rozprávkový dom. S vysokou strechou kdesi pod nebom.
A nikto netuší jak ti sluší, jak ti sluší.Tá obloha v tom ovzduší.
Tak blízko hviezd a oblakov...“
Keď v roku 1966 bodoval Karel Gott na Bratislavskej lýre s touto piesňou mnohí si v jemných vetách slovenského textu predstavili naozajstný domček, akoby vystrihnutý z detskej rozprávkovej knihy. Mnohým tiež skrsla v hlave myšlienka postaviť si niečo také, čo by im tú rozprávku pripomínalo. Bohužiaľ, dvadsať rokov normalizácie zanechalo stopy v socialistickej architektúre tak nešťastne, že sa naša spoločnosť s niektorými nevie vysporiadať dodnes. Porevolučné obdobie nám prinieslo tvorivú slobodu, ktorá sa vyznačovala nielen farebnými sakami oblekov „horných desaťtisíc“ ale tiež gýčovitými stavbami, ktoré ani z ďaleka rozprávku nepripomínali (česť výnimkám). S nástupom nového milénia sa však myšlienka na príbytky s nádychom rozprávky vrátila. A dnes si už množstvo ľudí môže zaspievať: „Mám rozprávkový dom...“
Rozprávkové domy poskytujú nádherný životný priestor pre romantikov a v zmysle stavby sa neobmedzujú len na malé chalúpky. Dnes sa stavajú v tomto štýle celé komplexy, hotely, rekreačné zariadenia a podobne.
Môžu za to hlavne vyspelé technológie pri spracovaní dreva a kameňa, lebo (ruku na srdce), málokto z nás si vie predstaviť rozprávkový dom, kde by tieto prírodné materiály absentovali. Ako hovoria architekti: „Každý dospelý človek kedysi miloval rozprávky. Načúval ich príbehu a v duchu si predstavoval nádhernú krásu palácov ale tiež malých útulných lesných zrubov. Je teda pochopiteľná túžba mnohých ľudí preniesť sa cez svoje bývanie späť do obdobia detstva a cez zariadenie svojho domu spomínať na túto neopakovateľnú dobu.“
Je to pravda. Kedysi mohol dom z vonku pôsobiť fádne a zvnútra sa tej rozprávke svojim vybavením a architektúrou približoval – dnešný trend sa však drží hesla „ako vonku, tak vnútri“. A to je dobre, pretože dom tak tvorí komplexné posolstvo rozprávok, kde sa všetko končí happy endom.
Objavovanie takéhoto sveta pomocou vlastného bývania sa neobmedzuje len na dom samotný ale tiež na jeho okolie. Od plotu, cez interesantné cestičky a chodníky až po úpravu trávnika a kvetenstvo v záhrade.
V podstate každý poctivo postavený drevodom v klasickom štýle sa podobá na rozprávkový. Aj sa dá tak zariadiť. Na druhej strane však existujú architektonické štýly, ktoré týmto domom dodajú „to pravé orechové“ aby sa z nich stali chalúpky, ktoré už na prvý pohľad v ľuďoch evokujú pocit, že ich obývajú fantastické bytosti, víly či dokonca škriatkovia. Medzi populárne rozprávkové vychytávky patria oblé strechy s rôznymi zakriveniami napríklad nad vikiermi a tiež skvelá kombinácia kameňa a dreva na vonkajších aj vnútorných stenách.
Strechy sú vôbec typickým elementom pre rozprávkové domy. Nie je ničím výnimočným, že hoci sú vyrobené z nových materiálov, pôsobia ako starodávne slamené či drevené.
V architektúre rozprávkových domov sa však často stretávame aj so strechami, ktoré sú prísne geometrické, v týchto prípadoch sa však nepoužíva strohý štýl, ale množstvo uhlov a rôznorodosť.
Pri výstavbe tohto typu domu sa dbá na každý detail. Tak vonkajší ako vnútorný. Od dizajnu stien, cez lemovanie okien, tvar a sfarbenie dverí, podlahy a samozrejme tiež vnútorné vybavenie týchto domov (tie si môžete pozrieť v tipe k článku).
Psychológia je náuka, s ktorou sa dnes môžete stretnúť takmer všade, nevynímajúc stavebníctvo. V prípade vplyvu priestoru a hlavne bývania na psychiku človeka sa o rozprávkových domoch hovorí v superlatívoch ako o ostrovoch pokoja, kde si človek po celodennom strese zresetuje hlavu a doslova prepne do oddychového módu. Prečo je tomu tak je jasné už z pohľadu na ich architektúru. Rozprávkový dom je totiž krásny v každom ročnom období. Aj v najtreskúcejšej zime pôsobí útulne a významne tak prispieva k duševnej pohode ľudí. Dokonca sa v ich prípadoch hovorí o dokonalej gýčovosti. V tom dobrom zmysle slova.
Príjmite teda našu pozvánku na putovanie za tými najkrajšími domami z dreva a kameňa, ktoré nesú prívlastok rozprávkové.
Foto: www.kelohouse.ru
Autor: Ivan Nôta