V súčasnosti sa k argumentu o úspornosti nízkoenergetických domov pridávajú i ekologické dôvody. Veď využívanie neobnoviteľných zdrojov energie, či už jadrových alebo fosílnych, vedie k záťaži životného prostredia, jeho ničeniu a v neposlednom rade aj k možnému znehodnoteniu alebo vyčerpaniu existujúcich zdrojov. Samotný prechod získavania energie z neobnoviteľných zdrojov na zdroje alternatívne, ktorými sú napr. slnko, voda a vietor, však nepostačuje. V prvom rade sa v nízkoenergetickom dome musia eliminovať možné energetické straty.
O výstavbe nízkoenergetických domov
Pri výstavbe nízkoenergetických domov je potrebné dodržať niekoľko podstatných zásad. Medzi prvými, ktoré sa zohľadňujú ešte pred samotným riešením projektu, je výber vhodného pozemku a jeho umiestnenie vzhľadom na orientáciu k svetový stranám. Vzhľadom na to, že nízkoenergetické domy k svojej funkcii často využívajú aj solárnu energiu, mal sa ideálny pozemok zvažovať k juhovýchodu až k juhozápadu a predovšetkým v zimnom období by naň z týchto svetových strán nemal dopadať tieň zo žiadnej prekážky. V lete je vhodné jeho prirodzené tienenie, samozrejme, s výnimkou plôch, na ktorých sa nachádzajú solárne kolektory. Vhodné je, rozmiestniť na pozemku dreviny, ktoré dom dokážu prirodzeným spôsobom chrániť pred nápormi vetrov a prirodzenou cestou tak prispievajú k znižovaniu už spomínaných energetických strát.
Tepelné straty v rodinnom dome rastnú geometrickým radom spolu s rastúcou veľkosťou jeho povrchu. Ak je dom príliš veľký, je väčšia aj jeho plocha, ktorou uniká časť energie. Keď sa dom zmenší, zmenší sa aj jeho povrch, tým pádom, samozrejme, aj možnosť strát. Stavebník teda v konečnom dôsledku ušetrí nielen následne na nižšej spotrebe energie, ale už aj pri samotnej výstavbe, pretože výstavbou menšieho domu sa znižujú náklady určené na realizáciu jeho vonkajšieho plášťa.
Najvýhodnejšou stavebnou formou je nižšia zástavba a pozdĺžny jednoduchý, nie príliš členitý tvar. Nižší dom je v menšej miere vystavovaný nepriazni počasia ako napr. vetru, prudkému bočnému lejaku a pod. Pozdĺžny tvar domu je zase ideálny vzhľadom na využívanie pasívnej solárnej energie a tým pádom k spomínanej orientácii na svetové strany. Na slnečnej strane by sa mali na miestnostiach nachádzať veľké okná, ktoré sú schopné prepúšťať teplo do interiéru.
Tepelné straty môžu vznikať prílišným členením stavby, rôznymi výstupkami a početnými ostrými uhlami v pôdoryse, ale aj umiestnením veľkého počtu nevyhrievaných stavebných prvkov ako napr. balkónov a lodžií.
Dôležitým stavebným prvkom nízkoenergetického domu je aj strecha. Čo sa týka jej optimálneho sklonu, mal by predstavovať 45°. Tento uhol totiž zabezpečuje nielen vhodné obtekanie vetrom, prirodzené hydroizolačné schopnosti, ale i optimálny sklon pre umiestnenie slnečných kolektorov. Súčasťou strechy by mali byť aj strešné okná s kvalitne riešením tepelnoizolačného napojenia rámov na jej konštrukciu .Okná musia mať, kvôli vysokému predpokladu ich prehrievania v letnom období, zabezpečené kvalitné tienenie. Vplyv na mieru tepelných strát môže mať aj správne natočenie strechy a to jej bokom k prevládajúcemu smeru vetra. Jej dostatočný presah poskytuje múrom ochranu pred vlhkosťou spôsobenou zrážkami, čím pozitívne ovplyvňuje prirodzenú tepelnoizolačnú schopnosť obvodových konštrukcií.
V našom klimatickom pásme prispieva k úspornosti nízkoenergetických domov v najväčšej miere tepelná ochrana vonkajších stavebných dielov, preto je nutné pri ich výstavbe klásť najvyšší dôraz na ich tepelnoizolačný obal.
Ten sa skladá z viacerých samostatných častí, ako napr. z izolácie nepriesvitných obvodových stavebných konštrukcií (steny, strecha, stropy), izolácie okien, svetlíkov, presklených stropov, izolácie spodnej stavby domu zapustenej do terénu, izolácie vnútorných stien, ktorými sú oddelené vykurované a nevykurované priestory atď.
Dôležitým elementom pri výstavbe nízkoenergetických domov je aj príprava teplej úžitkovej vody a zaistenie dostatočného tepla v obývaných priestoroch. To vyžaduje prívod energie, ktorá je premieňaná na teplo bez vynakladania veľkých finančných čiastok. Veľký podiel na výrobe tepla v nízkoenergetickom dome má samozrejme slnečné žiarenie pasívne ako i zachytávané kolektormi, výhodná je jeho premena na teplo v kombinácii s tepelným čerpadlom a kondenzačným či nízkoteplotným plynovým kotlom.
Foto:holzbau-natur.at, sanderhaus.de, chzsm74.ru