Dnešná doba je spojená so zvýšeným pobytom človeka v interiéri. Podľa výskumov tu strávime až 90% svojho bežného života. Pobyt vo „vnútornom“ prostredí prináša zvýšené nároky na jeho vnútornú klímu. Hlavnými faktormi, ktoré ho ovplyvňujú, sú pachy, škodlivé látky, hluk a teplota. U každej budovy dochádza k určitej základnej ventilácii, napríklad prostredníctvom vzduchu prechádzajúceho okolo zatvorených okien a dverí, potrubím a stenami. Tento spôsob ventilácie môže obzvlášť v starších budovách zaistiť dostatočné vetranie. Vetranie sa tiež uskutočňuje otvorením okien či dverí alebo otvorením okenných ventiláciou. Pri silnom vetre alebo pri značnom rozdiele teplôt medzi interiérom a exteriérom sa intenzita ventilácie zvyšuje. Na druhej strane pri bezvetrí alebo malom rozdiele teplôt nedochádza k potrebnej výmene vzduchu.
Neriadené vetranie sa tiež značnou mierou podieľa na nákladoch na vykurovanie a spotrebováva značnú časť neobnoviteľných zdrojov energie. Opačným príkladom je nízkoenergetický dom. Pri jeho konštrukcii je využitá účinná tepelná izolácia, ktorá zabraňuje únikom tepla. Tým tiež nízkoenergetické domy prispievajú k starostlivosti o životné prostredie. Avšak aj tu pretrváva problém s nedostatočnou výmenou vzduchu, ktorá nedosahuje požadované hodnoty. Pre dosiahnutie potrebnej výmeny vzduchu je nutné buď otvoriť okná, čo ale narúša nízkoenergetickú koncepciu domu, alebo je potrebné zvážiť inštaláciu systému riadeného vetrania so spätným získavaním (rekuperáciou) tepla.
Tepelná strata rodinných domov je daná jednak tepelnou stratou prestupom tepla stavebnými konštrukciami a jednak tepelnou stratou vetraním, teda infiltráciou stavebnými otvormi a priamym vetraním otvorením okien. Ak má byť splnená požiadavka hygienických predpisov, je nutné každú hodinu vymeniť vzduch o objeme 0,5 násobku objemu objektu.
Odťahované množstvo vzduchu musí byť samozrejme kompenzované rovnakým množstvom vzduchu, aké bolo odtiahnuté. Aké množstvo vzduchu to je? Presne také, ktoré zodpovedá hygienickej výmene. Ak by to tak nebolo, potom sa nesplní požiadavku na hygienickú výmenu vzduchu.
Riadené vetranie je možné použiť ako v nízkoenergetických domoch, tak v starších budovách. V nízkoenergetických domoch systém riadeného vetrania zaistí potrebnú intenzitu výmeny vzduchu aj pri uzavretých dverách a oknách. Pri rekonštrukciách starších budov je vhodné okrem použitia lepšej tepelnej izolácie a výmeny okien uvažovať aj o riadenej ventilácii, ktorá zaistí potrebnú intenzitu výmeny vzduchu.
Staršie budovy bývajú obvykle vystavené značnému hluku z ulice. Aj v tomto ohľade môže ventilačný systém priniesť úžitok. Keď vetráme otvorenými oknami alebo používame riadené vetranie bez rekuperácie tepla, potom tepelná energia vnútorného ventilačného vzduchu vychádza nazmar. A energia, ktorá unikne pri vetraní, predstavuje značnú časť celkovej energie potrebnej pre vykurovanie (40 -50%). Naproti tomu pri riadenom vetraní s rekuperáciou sa využíva energia obsiahnutá vo ventilačnom vzduchu, ktorý by bol inak bez úžitku vypustený von. Navyše sa pri rekuperácii využíva aj teplo generované vo vnútri budovy svietidlami, osobami či domácimi spotrebičmi. Ventilačné tepelné čerpadlá uľahčujú rekuperáciu a využívajú energiu získanú z vypusteného ventilačného vzduchu na ohrev teplej vody aj na vykurovanie.
Rekuperácia nielen prispieva k zdravému a pohodlnému vykurovaniu, ale tiež prináša značné úspory tepelnej energie a tým prispieva aj k obmedzeniu emisií oxidu uhličitého.
Foto: www.v-z.com.ua
Autor: Ivan Nôta