Rozmery, tvar a konštrukcia
Priestorová veľkosť altánku sa vyberá na základe toho, čomu bude táto stavba slúžiť. Ak ho plánujete postaviť ako miesto vášho nerušeného odpočinku, najlepšou voľbou sa javí menší so zastavanou plochou 4-6 m2. Ak by však mal altánok spĺňať funkciu miesta na priateľské stretnutia, musíme rátať s rozmermi väčšími – bežne je to 16-24 m2.
Najčastejšie altánky postavené z prírodného kameňa sú obdĺžnikového, mnohostranného alebo kruhového tvaru. Voľba by mala závisieť od vašich osobných preferencií aj od priestoru, kde chcete altánok umiestniť (charakteristika dizajnu okolia domu).
Ak si vyberiete obdĺžnikovú verziu altánku, venujte veľkú pozornosť jeho vonkajšiemu dizajnu. ak tak neurobíte, môže sa ľahko stať, že váš altánok bude nakoniec vyzerať ako obyčajná kamenná stodola. Predovšetkým je potrebné definovať vonkajšie črty budúcej výstavby a hneď na začiatku začať uvažovať nad kombináciou kameň – drevo -kov, ktorá vám zaručí, že altánok nebude pôsobiť všedne.
Okrem rozmerov altánku tiež musíme presne zadefinovať jeho polohu a umiestnenie. Ceruzka a papier budú v tejto fáze pre nás veľmi dobrým pomocníkom. Môžeme vytvoriť hrubý náčrt stavby a zároveň v presnejšom pláne určiť rozmery. Rozpíšme si konštrukčné stavebné prvky a navrhneme systém strechy, prípadne ďalších prvkov altánku (napr. vstavané ohnisko, krb, veľkosť bočných lavíc a podobne).
Na vidieku sa po stáročia používal na murovanie predovšetkým kameň, ktorý bol k dispozícii v okolí stavby. Teda zvyčajne nie lomový a ostrohranný, ale zbieraný a neskôr kladený na plocho. Pri niektorých mestečkách a obciach však vznikali lomy pre potreby miestnych stavieb a lámal sa najčastejšie ľahko opracovateľný pieskovec či opuka.
Kameň zle držal omietku. Kým dnes neomietnuté kamenné stavby obdivujeme pre ich nezameniteľný charakter, pre ich pôvodný stavebníkov to bola úplne účelová voľba. V súčasnej dobe však stavanie z kameňa výrazne uľahčuje stavebnej chémie, či už ide o špeciálne malty, lepidlá, škárovacie hmoty či prípravky na čistenie povrchu kamenných stavieb. Technológia opracovania kameňa síce zostáva rovnaká, použitie elektrického náradia však prácu značne urýchli.
Na stavbu kamenného altánku sa najlepšie hodí pieskovec: Pri pokladaní múru sa často kombinujú pieskovcové kamene rôznych farieb: prevláda žltá, červená, hnedá, béžová, biela, a tak ďalej. Populárnym kameňom je tiež travertín: Farby tohto materiálu sú tiež veľmi rôznorodé. Okrem toho má oproti iným kameňom pórovitosť a nízku hmotnosť. V dôsledku toho nemusíme murovať pri stavbe s ním masívne základy.
Stále však bude platiť, že najlacnejší kameň je ten, ktorý nájdete v okolí vášho príbytku či chalupy. Nemyslí sa tým len to, že by ste si ho mali ísť nazbierať do prírody, ideálne je, ak máte v blízkosti lom. Pamätajte, že v stavebninách záhradných centrách nájdete slušnú ponuku stavebného kameňa, no s dodatkom, že čím z ďalej je dovezený, tým bude jeho cena vyššia.
Dôležité sú základy
Okolo nich sa neskôr v procese stavby budú murovať piliere z kameňov do potrebnej výšky (tá sa pohybuje u tohto typu altánkov v rozmedzí 2-2,5m) a vnútro stĺpov sa nakoniec zaleje betónom.
Strešná konštrukcia
Strecha kamenného altánku je postavená rovnakým spôsobom, ako u strešných konštrukcií podobných stavieb z iných materiálov. Na kamenný altánok sa plochá strecha príliš nehodí (výnimku tvoria striešky pergolového typu) . Preto sa z jej realizáciou budete musieť zrejme obrátiť na stolára, ktorý ju nielen navrhne ale aj vyrobí. Strešný rám sa pripevňuje na kotvenie, ktoré sme zabetónovali do pilierov.
Aj pergola môže mať "nohy" z kameňa.
Ani v spojení s kovom nestráca kameň nič zo svojho čara
Foto: www.v-procese.ru
Autor: Ivan Nôta