Radón je rádioaktívny plyn vznikajúci pri premene uránu, ktorý sa nachádza v zemskej kôre a je súčasťou takmer všetkých pôd a hornín. I keď na zemský povrch preniká z relatívne veľkých hĺbok, môže sa cez rôzne netesnosti v podložiach domov dostávať priamo do interiéru, kde ohrozuje jeho obyvateľov.
Riziko vzniku rakoviny pľúc je tým vyššie, čím viac radónu sa v prostredí nachádza. K narastaniu objemov radónu v príbytkoch dochádza aj zatepľovaním stavieb, ktoré sa v posledných rokoch stalo veľmi populárnym, nakoľko podstatne znižuje náklady na vykurovanie. Dôležitá prirodzená výmena vzduchu sa však týmto zásahom znížila na minimum.
Dôležitou otázkou sa tak stáva sledovanie obsahu radónu tak vo vzduchu, ako i v podzemných vodách, v stavebných materiáloch a samozrejme, i v pôde. Pôdny radón je totiž zo všetkých reálnych možností pôsobenia, najväčším rizikom.
Merania objemu radónu
Výška objemovej aktivity v obývaných priestoroch novostavieb by mala ročne predstavovať maximálne 200 Bq/m3 a u starších stavieb by jeho objemová aktivita nemala prevýšiť 400 Bq/m3.
Na základe tohto faktu, ošetrenom aj prostredníctvom vyhlášky, je potrebné pred zahájením stavby nového objektu vykonať prieskum výskytu radónu na stavebnom pozemku. V prípade rozsiahlejšej rekonštrukcie staršieho objektu by mali merania radónu prebehnúť aj v samotnom objekte. S obranou proti zdraviu škodlivému plynu je totiž treba počítať už pri projektovaní domu, resp. príprave jeho rekonštrukcie.
Merania objemu radónu prebiehajú na stavebnom pozemku pomocou špeciálnych odberných tyčí, ktorými sa v hĺbke 0,8 m odoberú vzorky vzduchu z pôdy. Počet odobratých pôdnych vzoriek záleží od veľkosti stavby. Pri štandardne veľkom rodinnom dome je vyhláškou stanovených 10 odberov. Výsledky meraní potom vyhodnotí špeciálny prístroj a určí mieru radónového rizika. Proti radónu sa možno chrániť dvoma spôsobmi a to priamo a nepriamo.
Priama ochrana proti radónu
V prípade priamej protiradónovej ochrany sa meraniami lokalizuje zdroj radónu, ktorý sa odstráni alebo sa stavebnými opatreniami sa zabráni vstupu radónu do objektu. Podľa výsledkov merania a priepustnosti základovej pôdy sa potom určí výška radónového rizika stavebnej lokality. Všeobecne platí: čím priepustnejšia je základová pôda, tým nižšia je povolená hranica objemu radónu v pôde. Ak je radónové riziko na stavebnom pozemku nízke, nepotrebuje stavebník proti radónu vyvodiť žiadne špeciálne opatrenia. Stačí ak spodnú časť stavby opatrí bežnou hydroizoláciou, ktorá stavbu vhodne ochráni proti zemnej vlhkosti.
V prípade, že je radónové riziko vyššie a pozemok je zaradený do stredného stupňa rizika, musia byť všetky základové konštrukcie, ktoré sú v kontakte so zemou, zaizolované prinajmenšom špeciálnym celistvým systémom hydroizolácie. Takáto možnosť je však vhodná len pre objekty, v ktorých je plánované nútené vetranie. Ak sa v objekte neráta s núteným vetraním, je potrebné použiť špeciálnu protiradónovú izoláciu. Táto však zároveň slúži ako hydroizolácia, takže sa naraz ošetria dve potreby naraz. Ak slúži na hydroizoláciu fólia, natavuje sa precízne na základovú dosku a dôraz na kvalitnú prácu sa kladie hlavne na jej spojoch. Podobne pozorne treba nanášať aj protiradónovú izoláciu vo forme náterovej hmoty a to hlavne v miestach plynotesných prestupov vody, plynu či kanalizácie do domu.
Vysoký stupeň radónoveho rizika si vyžaduje výhradne použitie špeciálnych protiradónových fólií, náterom základovej dosky a stien pivníc. Tieto opatrenia je však ešte často nutné kombinovať s odvetrávaním podložia a pivníc. Stavba nachádzajúca sa na pozemku s vysokým radónovým rizikom si teda vyžaduje odborne vypracovaný projekt ochrany jej spodnej časti proti pôdnemu radónu.
Nepriama ochrana proti radónu
Pred radónom sa dá ochrániť aj staršia stavba. V tomto prípade je potrebné, aby sa zmeral objem radónu v jednotlivých miestnostiach a určila sa výška jeho rizika. Na základe týchto zistení sa potom vykonajú stavebné opatrenia, ktoré zamedzia vzniku radónu do objektu. Jedná sa o dodatočné tzv. nepriame technické riešenia, ku ktorým patrí najmä utesnenie prestupov plynu, vody atď., cez základy a steny, riešenie izolácií podláh alebo realizácie dodatočného odvetrávania priestorov.
Zvýšené radónové riziko však v tomto prípade môžu predstavovať aj použité stavebné materiály, ktoré sa v hojnej miere využívali na stavbu objektov najmä v 90. rokoch. Mnohé stavebné prvky sa totiž vyrábali z popolčeku a škváry, v ktorých sa radón mohol nachádzať.
Ak sa radón nachádza v podlahovej škváre alebo v omietkach, je potrebné ho odstrániť a nahradiť modernými materiálmi. Ak sa tento nebezpečný plyn nachádza priamo v priečkach alebo nosných stenách, je síce možné ich ošetriť nepriepustnou úpravou ich povrchu. Bežné nátery a tapety však nie sú stopercentne účinné, lebo môžu po čase popraskať, vytvoria sa v nich mikrotrhliny alebo sa mechanicky poškodia. O niečo účinnejšie sú elastické nátery, ktorých povrch však treba ochrániť pred poškodením ešte vrstvou omietky, tapety alebo obloženia. V tomto prípade je však potrebné zvážiť, či sú opatrenia na izoláciu už použitých materiálov alebo ich len čiastočná výmena, dostatočne účinnými a tiež ekonomicky výhodnými opatreniami.
Foto: www.ruhr-uni-bochum.de