Oprava dlažby

Iste to už zažili mnohí z nás. Dlažba v kúpelni sa nám začala pomaly „pohupovať“ pod nohami, zo škár sa postupne uvoľňovala škárovacia hmota a tak sme sa po nejakom čase rozhodli dlažbu nanovo vyškárovať.

Možno sme si však neuvedomili následkom čoho táto situácia vznikla. Základnou vecou pri pokládke dlažby najmä vo vlhkosťou zaťažovaných miestnostiach, je totiž potreba kvalitnej hydroizolácie a lepidla. K poškodeniu dlažby tak najčastejšie dochádza v kúpelni, ale často i kuchyni, práčovni, či v niektorých prípadoch a v pivnici.

V týchto priestoroch je veľmi dôležité chrániť našu dlažbu hydroizoláciou a kvalitnou realizáciou jej kompletnej pokládky, ktorou následne ochraňujeme aj poškodenie nosnej konštrukcie rodinného či bytového domu. Ak zistíme, že je hydroizolácia v niektorom mieste porušená, mali by sme sa odhodlať k celkovej oprave dlažby.

Postup pri oprave dlažby

Podmienkou pre správne položenie dlažby, ktorej vlhkosť neuškodí, je dobre vyzretý a pevný podklad, ktorý musí byť pred pokládkou vyčistený, odmastený a vysušený. Pokiaľ sa na podklade nachádzajú nerovnosti, môžeme ich odstrániť pomocou vyrovnávacej malty. Tento materiál by vám poslúžil aj pri spádovaní podlahy. V priestoroch, v ktorých očakávame vplyv zvýšenej vlhkosti na dlažbu, sa na vyrovnávanie povrchu nedoporučuje používať sadrové potery. Sadra je totiž na vlhkosť veľmi citlivá a je schopná prijímať ju aj zo vzduchu. Vplyvom vlhkosti potom zväčšuje svoj až niekoľkonásobne objem, čo sa prejaví na odúvaní jednotlivých kusov dlažby a ich následnom odlepení od podkladu. Ak budujeme tieto priestory od základov, môžete ako podklad použiť špeciálny sadrokartón, natretý penetračným náterom.

Ak už máme podklad vyrovnaný, treba naň naniesť disperznú penetračnú vrstvu, ktorá na podklad priľne a napomôže k jeho spevneniu. Ak sme ako podklad použili materiál, ktorý nie je nasiakavý, môžeme penetráciu vynechať a začať nanášať priamo vrstvu hydroizolácie.

Moderné hydroizolačné materiály majú podobu tekutých náterov, ktorých vrstvy sa po zaschnutí zmenia na ucelenú a kompaktnú izolačnú vrstvu. Pri výbere a kombinácii materiálov však treba dbať na niekoľko zásad, napr. disperzná stierka musí byť nielen vodovzdorná, ale aj dostatočne a trvalo pružná. Hydroizoláciu treba pozorne nanášať najmä na miestach spojov stien a podláh a tam, kde sa v podlahách nachádzajú odtoky a výpusty. Zabudnúť nesmieme ani na dilatačné škáry. Prestupy medzi týmito prvkami je potrebné zabezpečiť i pružnými pogumovanými páskami, ktoré sa zapustia do stierky. Tieto miesta tak budú ochraňované nielen proti vlhkosti, ale napríklad aj proti vyzrážanej pare, ktorá steká vo forme vody po zvislých plochách na podlahu.

Dokončený dostatočne pružný a nenasiakavý podklad musíme nechať minimálne 24 hodín vyschnúť, potom smieme osadiť linku, či sanitárne zariadenia a následne môžeme začať s lepením dlažby. Lepidlá by mali pochádzať od rovnakého výrobcu ako položená hydroizolácia, čím sa zaručí kompatibilita celého systému.

Druh lepidla závisí od materiálu dlažby, preto treba byť pri jeho výbere dôsledný a ako vždy, aj v tomto prípade by sme si mali nechať poradiť od odborníkov.

Na škárovanie dlažby vo vlhkom prostredí je potrebné použiť škárovacie hmoty, ktoré sa vyznačujú nízkou nasiakavosťou. Tradičné hmoty na báze cementu čoraz častejšie nahrádzajú hmoty epoxidové, ktoré nie sú nasiakavé a okrem toho si veľmi dlho zachovávajú svoju pôvodnú farbu. Sú veľmi odolné, nepoškodia ich ani chemické čistiace prípravky a mnohé z nich obsahujú už aj látky zabraňujúce tvorbe plesní.

Ak chceme účinne vyplniť škáry pri styku dvoch rozdielnych materiálov, mali by sme použiť silikónové tmely, aby pri pohybe materiálov nedochádzalo k popukaniu škár. Silikónové tmely môžeme nanášať len na suchý a čistý podklad, inak by časom mohli podľahnúť tvorbe nepríjemných plesní. Pokiaľ sa chystáme pokladať novú dlažbu, investícia do kvalitne realizovanej hydroizolácie sa nám určite oplatí.

Foto: www.wnetrza.webzine.pl, www.hausjournal.net, www.kharkov-stroy.com.ua