Je dôležité si uvedomiť, čo od podlahy očakávame. Keď necháme estetické požiadavky bokom a riešime technické parametre, máme väčšinou tieto otázky: Bude podlaha zabezpečovať akustiku aj teplo? Aké bude zaťaženie podlahy? Akú použiť technológiu? Zvlášť pri rekonštrukciách musíme rešpektovať technologické limity a nadväznosti na ostatné konštrukcie.
Každá vrstva má svoju jedinečnú funkciu. Podlaha musí byť zladená ako celok, určujúci je teda druh prevádzky a účel miestnosti.
1. Nášľapná vrstva je v priamom kontakte s prevádzkou v miestnosti, musí teda mať dostatočnú pevnosť, odolnosť voči poškodeniu, prerazeniu, musí byť bezpečná pre danú prevádzku (napr. protisklzovosť), mala by ďalej spĺňať všetky ostatné požiadavky vyplývajúce z jej funkcie a umiestnenie (odolnosť voči vode, ohňu, ochrana proti usadzovaniu prachu, atď...) a v neposlednom rade by mala korešpondovať s estetickou predstavou budúceho užívateľa / investora. Môže byť tvorená niektorou modernou podlahovou krytinou, ako je PVC, vinyl alebo linoleum, ďalej potom laminát, drevo, dlažba, teraco, koberec alebo dokonca stierka. Dnešná ponuka je obmedzená iba kreativitou staviteľa. Materiál nášľapnej vrstvy podlahy má obrovský vplyv na subjektívne vnímanie. Na prvý pohľad "teplá" podlaha s dekorom dreva môže byť vykonaná z dlažby, ktorá je v skutočnosti chladná.
2. Separačná a prípravná vrstva. Väčšina nášľapných vrstiev vyžaduje prípravu podkladového povrchu, vyrovnanie alebo separáciu. Podľa materiálu a technológie povrchu podlahy to môže byť napr. penová PE fólia, penetračné nátery a pod.
3. Roznášacia (akumulačná) doska. Slúži k rovnomernému preneseniu zaťaženia na izolačnej vrstve, pri pasívnych domoch a pri podlahách s podlahovým vykurovaním slúži ďalej na akumuláciu tepla a k jeho vyžarovaniu do miestnosti. V prípade ťažkej plávajúcej podlahy je najčastejšie vytvorená z vystuženého betónu, alebo liateho anhydritu, v prípade ľahkej plávajúcej podlahy potom doskovými materiálmi (OSB, sadrovláknité dosky ...). Priemyselné podlahy s veľkým zaťažením využívajú masívnu železobetónovú dosku.
4. Separačná vrstva. Medzi minerálnou vlnou a poterom musí byť separačná vrstva, ktorá zamedzí prenikaniu vody do minerálnej izolácie. To je veľmi dôležité, pri trvalom namočení vlny dochádza k jej nevratnej degradácii. Používa sa väčšinou PE fólia. Separačnú vrstvu možno vynechať medzi penovým polystyrénom a betónom, v prípade AE poteru je nutné separáciu vykonať vždy.
5. Akustická izolácia. Slúži na zamedzenie šírenia krokového zvuku a na zlepšenie vzduchovej nepriezvučnosti. Medzi najvhodnejšie materiály patria izolácie na báze sklenej alebo čadičovej vlny, prípadne elastifikovaný polystyrén. Akustická izolácia funguje zároveň ako tepelná, v prípadoch podláh nad nevykurovanými miestnosťami je nutné doplniť ďalšiu tepelnú izoláciu.
6. Tepelná izolácia. Podlaha na teréne, nad nevykurovanou pivnicou či garáží, alebo podlahy v nevykurovaných ppodkroviach, tam všade je potrebné doplniť ešte silnú vrstvu tepelnej izolácie. Možno použiť minerálnu vlnu aj penový alebo extrudovaný polystyrén.
7. Vyrovnávacia vrstva. Najmä pri rekonštrukciách je potreba nosný povrch vyrovnať, pretože dosky tepelnej a kročajovej izolácie nie sú schopné plne kopírovať nerovný povrch nosnej konštrukcie. Používajú sa podsypy malej zrnitosti (0-4 mm) alebo nivelačné stierky.
8. Nosná konštrukcia. Mala by byť staticky pripravená na prevádzku v miestnosti a tiež na priťaženie vlastnej podlahy. V prípade malej únosnosti stropu je možné do statického výpočtu zakalkulovať ľahkú plávajúcu podlahu.
Foto: www.comnews-research.ru
Autor: Ivan Nôta