Brutalizmus je jedným z najkontroverznejších štýlov modernistickej architektúry 20. storočia: pre niektorých je to poézia v betóne, no pre iných symbol chudoby a problémov. Niekto v týchto budovách vidí slobodu a odvahu a niekto zas šero a tmu.
Pre niekoho sú spájané s neskrývaným individualizmom, pre iného s totalitným režimom a odpornou mocou. Brutalizmus bol v mnohom reakciou na pocit neistoty a devastácie po druhej svetovej vojne. Túžba stelesniť spoľahlivosť a nedobytnosť sa odzrkadlila v celkovej ťažobe budov a masívnosti ich jednotlivých prvkov. Ale napriek útokom úradov a mešťanov si brutalizmus získava novú popularitu medzi praktizujúcimi a výskumnými architektmi. Svetová architektonická komunita napríklad dlho brzdila demoláciu obytnej štvrte Robin Hood Gardens v Londýne.
V mnohých štúdiách, návrhoch aj stavbách začali moderní architekti používať železobetón. Tomuto štýlu dodali jedinečnú plasticitu trojrozmerných foriem, ktoré naprogramovali výrazný rozdiel medzi brutalizmom a striktne priamočiarou modernou minulých rokov. Novodobý brutalizmus je tak aj o krivkách, nevšednom dizajne a podobne. Striktnosť betónu sa vytráca.
So všetkými spormi o právo na existenciu brutalistických stavieb spoločnosť začína chápať, že sú nielen súčasťou dejín architektúry. Historické stavby sú rovnako cenné ako pamiatky klasicizmu, gotiky či baroka. A práve mladšia generácia dokáže oceniť zvláštny šarm týchto cudzincov v modernom svete a pochopiť, akú hodnotu v budúcnosti stavebníctva predstavujú.
Foto © domc | Flickr
Autor: Ivan Nôta