Pre správnu funkčnosť stránky, používame iba nevyhnutné cookies súbory.
Taktiež používame dodatočné súbory cookies ( zlepšujú napr. funkčnosť stránky, YouTube videí, zdielanie postov...), akceptovaním súhlasíte s ich používaním.
Na prvý pohľad sa zdá dom na tomto obrázku ako klasická rodinná stavba v peknom prírodnom prostredí, ak však podídete bližšie a zahľadíte sa na jeho fasádu či bočné múry zistíte, že má podivnú štruktúru. Ako keby niekto nalepil na múr kúsky dreva, odrezaného z klátov. Pravda je však úplne inde. V prípade tejto stavby vymenili murári tehly za drevo. Doslova.
V Strednej Európe sa s takýmto typom domov stretneme zriedka. Pozostatky stavieb z klátov sa však našli napríklad v severnom Grécku a na Sibíri. Oveľa väčšie zastúpenie majú v severovýchodnej Amerike a Kanade kde dodnes stoja takéto stavby s dátumom vzniku okolo roku 1800. V Amerike sa stavali v hojnom počte v dobe Veľkej hospodárskej krízy. Je jasné prečo. V podstate bez drahých materiálov umožňoval takýto technologický postup stavať príbytok komukoľvek. S nízkymi nákladmi a bez zapojenia kvalifikovaných staviteľov.
Na opačnej strane zemegule sa dnes táto technológia nazýva „cordwood“, na Ukrajine a v Bielorusku „glinočurka“ – čurka je pritom ruský výraz pre klin (štvrtina klátu dreva, rozseknutého pozdĺž). V Kanade dokonca predávajú špeciálny cordwoodový cement, pomocou ktorého sa nahrádza pôvodne využívaná hlina.
V rusky hovoriacich krajinách majú svoj vlastný recept: „betónová“ zmes sa mieša vo veľkej kadi z deviatich dielov piesku, troch dielov jemnej piliny, troch dielov vápna a dvoch dielov cementu.
Alternatíva:3 diely piesku, 2 diely mokrých pilín, 1 diel cementu a jeden diel haseného vápna. Dodnes tam však zastáva popredné miesto využiť miesto zmesí hlinu. O tejto technológií si povieme v niektorom z budúcich článkov na Stavebníku.
Aj v prípade takejto stavby sú potrebné základy – či už klasické betónové, alebo murované zo skál. Dôležité je už v procese betónovania základov pripraviť miesta, kde budú uchytené hranoly, tvoriace kostru domu.
Na stavbu je možné použiť akýkoľvek druh dreva (okrem brezy!) Drevo však musí byť suché, pretože procesom schnutia dochádza k významnému úbytku jeho hmoty, čo by mohlo pri nesprávnom použití vlhkej suroviny viezť k popraskaniu múrov. Drevo by malo byť popílené na rozmerovo presné kláty s rôznymi priemermi. Dom sa dá stavať tak z guľatiny, ako z rozseknutých klátov.
Pred samotným začatím prác nie je potrebné drevo impregnovať (kto sa však obáva, môže ho jemne napustiť určenými prostriedkami proti hnilobe), predná a zadná časť klátu by mala byť vybrúsená jemnejším brúsnym papierom – po dokončení murovania sa tieto očistia a nastriekajú ochranným náterom.
Vrchná časť základov sa odizoluje smolným papierom proti vlhkosti a ihneď sa môže stavať. Rohy budovy môžu byť ohraničené hranolmi konštrukcie, no často sa používa prekladaný systém, ktorý vidíte na obrázkoch.
Murovanie z dreva nie je zložité. Každý, kto hromadil drevo v klasickej drevárni bude vedieť ako na to. Dôležité je aby boli klátiky dobre zarovnané. V Kanade sa stavia z rôznych priemerov aj dĺžok. Od 15cm do 60cm. Zmes cementu, vápna, pilín, vody a piesku zaručí, že budú voči sebe perfektne držať. Vždy sa muruje medzi dvoma zvislými hranolmi, ktoré tvoria konštrukciu domu tak, že dve vonkajšie tretiny klátikov na sebe sú uložené v murovacej zmesi a vnútorná tretina zostáva prázdna. Tá sa po dokončení celého radu vyplní úplne suchými drevenými pilinami, ktoré môžu byť zmiešané z rôznych druhov dreva aj rôznej hrubosti. Zmes však musí obsahovať aj najjemnejšie piliny, ktoré sa dostanú do všetkých škár a vytvoria tak vynikajúcu izoláciu.
V Kanade je bežné stavať takéto domy z klátov s dĺžkou cca 25 – 30 centimetrov, čiže s rozmerom približne ako pri použití klasického materiálu na stavbu múrov. Len severná strana sa v niektorých extrémnejších podnebiach robí z klátov dĺžky 40 – 60 centimetrov.
Budúce okná a dvere sa osádzajú do stavebných otvorov, ktoré tvorí drevený konštrukčný rám, pripevnený ku kostre stavby.
Múr z drevených klátikov je prakticky s rovnakými vlastnosťami ako múr z bežného stavebného materiálu. Možno naň položiť drevené trámy a postupovať v stavbe ďalšieho podlažia, alebo ukončiť stavbu šikmou strechou. Po dokončení stavby múrov sa počká, kým zmes úplne nestvrdne a potom sa očistia vyčnievajúce kusy klátov.
Dôležitým krokom býva zdrsnenie murovacej zmesi buď špeciálnym kovovým prípravkou, alebo obyčajnou špachtľou. Na záver sa viditeľné časti dreva nastriekajú antiseptickým prípravkom, v málo prípadoch bezfarebným lakom. Pri výbere dreva je dôležité používať zdravé kusy, ktoré nie sú napadnuté škodcami.
