Loft je jedným zo zvláštnych druhov obydlí, vyhľadávaných a obývaných skupinami ľudí, ktorí túžia po nezvyčajnom spôsobe života i bývania. Laicky povedané, ide o bývanie v obrovských „ateliéroch“, ktoré vznikajú prestavbou opustených a nevyužívaných priemyselných objektov. Ich hlavnými spoločnými znakmi sú veľký priestor bez deliacich stien, vysoké stropy, ktoré by dovoľovali začleniť do budovy niekedy až 2-3 medziposchodia a obrovské kovové okná.
Tento štýl sa k nám dostal až v posledných rokoch a to pôvodne z New Yourku a neskôr Londýna a Paríža, v ktorých sa vyvinul približne v 50. rokoch minulého storočia. V tom čase totiž v menovaných krajinách začali krachovať malé firmy a do ich opustených budov sa začali sťahovať najmä chudobní umelci, uznávajúci bohémsky štýl života. Bývanie v lofte totiž spĺňalo dve základné podmienky tejto komunity, bolo lacné a poskytovalo veľké priestory. Tak v nich okrem bytov vznikali umelecké ateliéry a dokonca i galérie.
Čím sa lofty vyznačujú?
Loft sa zvyčajne rozkladá na ploche väčšej ako 80 m2 , obvykle ale jeho rozmery vysoko prekračujú plochu 100 m2. Vyznačuje sa čo najstrohejším vertikálnym členením priestoru, ktorého jednotlivé obytné zóny, či už ide o kuchyňu, obývaciu časť, spálňu alebo dokonca kúpelňu, ľahko oddeľujú len ťažké dekoratívne závesy, transparentné alebo mobilné deliace steny a panely. V tradičnom lofte by malo byť stenami odseparované jedine WC.
Nedostatok súkromia je však zároveň aj jednou z jeho najväčších nevýhod. Väčšinou sa tento problém rieši vertikálne, vložením ďalšieho otvoreného poschodia do priestoru.
Takéto poschodia sa potom vzájomne prepájajú schodiskami. Zabezpečujú teda aspoň čiastočné súkromie a nenarušujú pritom osvetlenie celého priestoru, ani voľný priehľad z vyšších poschodí. Loft s takýmto riešením pôsobí navyše ešte atraktívnejšie.
Jeho schodiská sú kovové, podobne ako i ich zábradlia, steny loftu by mali byť neomietnuté, najlepšie, ak je vidieť autentické časti konštrukcií či dokonca vzduchotechniky.
Vysoké neopracované stropy a obrovské okná dodávajú priestoru nielen vzdušnosť ale i svetlosť. Do originálneho vzhľadu loftu by sa nemalo vôbec zasahovať, a to ani v prípade okien (i keď do úvahy prichádza výmena za moderné hliníkové s „ošumelou“ povrchovou úpravou). Niektorí architekti však riešia aspoň čiastočne úniky tepla tak, že za originálne, rámčekmi delené sklá, vsadia do rámu ešte jednu veľkú nedelenú sklennú tabuľu.
Zákaz úprav však neplatí len na steny, či okná, ale i pre úpravu povrchov pôvodných podláh. Najpríjemnejšie pre majiteľov loftov je, ak sú dokonca poničené originálnymi fľakmi od farieb či olejov. To však už možno považovať za skutočný extrém.
K ďalším nevýhodám pravého loftu patrí i zlá akustika a samozrejme, vzhľadom na otvorenosť priestoru a sklenené plochy, aj problémy s únikom tepla. I keď sa bývanie v lofte samozrejme tiež vyvýja a na trhu je už dostatok materiálov, ktoré by svojim vzhľadom či správnou povrchovou úpravou charakter loftu nerušili, predsa sa bývanie v ňom, vzhľadom na typ stavby, len ťažko niekedy stane nízkoenergetickým.
Aj to je dôvod, prečo si dnes bývanie v lofte môžu dovoliť len solventní ľudia. Oproti minulosti sa zmenila nielen jeho nadobúdacia cena, ktorá môže pokojne prekročiť aj niekoľko miliónovú položku, ale tak isto aj náklady na jeho udržiavanie a prevádzku.
Lofty sú ako obytné priestory vhodné viac menej len pre mladých ľudí, žijúcich ako „single“ alebo mladé bezdetné páry, pretože pre rodinu s deťmi nie sú schopné zabezpečiť potrebnú intimitu všetkých jej členov.
Otvorené bývanie vyhovuje kreatívnym ľuďom, pretože v plnej miere podporuje a rozvíja fantáziu a tvorivosť, tak isto ako ich originálny životný štýl, náhľady a silný individualizmus.
Foto: www.cdn.freshome.com, www.retrofurnish.com, www.loft-addict.com