Drevo je prírodný materiál oddávna využívaný ako stavebný materiál a to nielen pri samotnej stavbe rodinného domu, ale okrem iného, aj pri výrobe nábytku a bytových doplnkov. Podobne tak sa táto „klasika“ využíva aj pri výrobe obkladov a to nielen pri dokončovaní drevostavieb, ale i murovaných domov. Drevené obklady dnes, napriek vplyvu moderných materiálov, zažívajú svoju renesanciu, aj keď počas dlhých rokov vlastne nikdy nevyšli celkom z módy.
Realizáciou drevených obkladov dokážeme zmeniť nielen charakter interiéru, ale pozitívne ovplyvniť aj jeho fyzikálne vlastnosti, akými sú zvuková a tepelná izolácia.
Dekoratívne účinky dreva poznáme veľmi dobre, ale možno zriedkavejšie si uvedomujeme ich optický vplyv na rozmery miestností. Správnym uložením najmä tabuľových alebo kazetových obkladov, dokážeme totiž zmeniť pocit z dĺžky, šírky či výšky interiéru. Zvislé členenie obkladu nám priestor opticky zvýši ale zároveň zúži a skráti, jeho ukladanie vo vodorovnom smere bude mať na naše videnie opačný účinok. Priestor sa nám bude zdať nižší, ale dlhší a širší. Podobne tak je to aj pri využívaní veľkých či menších obkladových plôch. Veľké plochy priestor opticky zmenšia, plochy rozdelené na menšie útvary, priestor opticky zväčšia.
Malé priestory by sme nemali obkladať až ku stropu, pretože takto obložená miestnosť bude pôsobiť ešte menším dojmom. Obloženie by nemalo siahať to polovice steny, ale malo by mať súvis s vodorovným členením v miestnosti akým je napríklad uloženie okenných parapiet. Obklad by však mal v prvom rade harmonizovať s nábytkom.
Druhy dreva na výrobu drevených obkladov
Čo sa materiálu týka, v našom prostredí rastie množstvo drevín, ktoré sú kvalitatívne vhodné na výrobu obkladových materiálov. Najpreferovanejším je červený smrek, borovica, jedľa, lipa, smrekovec ale i dub a breza. Z tropických drevín sa najčastejšie využíva tík, ktorý je svojim zložením a fyzikálnymi vlastnosťami predurčený najmä pre využitie vo vlhkých miestnostiach, akými sú kúpeľne.
Tíkové drevo dokáže nielen vstrebávať vlhkosť z prostredia, ale v prípade potreby ju tam i opätovne vracať. Do vlhkého priestoru odporúčame využiť drevo aj z ďalších tvrdších exotických drevín, aby kondenzácia pár na ich povrchu nespôsobovala tvorbu plesní alebo mechanické poškodenie povrchu. Vybrať si môžeme medzi kanadským cédrom, javorom alebo severským smrekom. Ak chceme, aby drevené obklady v kúpeľni plnili skutočne svoju funkciu bez problémov, je potrebné, aby boli povrchovo upravené. Domáce dreviny musia výrobcovia dokonca namoriť, nainpregnovať proti plesniam a iným drevokazcom a nakoniec naniesť na povrch lak alebo dokonca vosk. Do vlhkých priestorov sa podobne hodia aj lepené materiály na báze preglejky a latovky a veľkoplošné drevotrieskové dosky OSB či MDF.
Dosky alebo vlysy
Drevené obklady môžu byť vyrobené z masívu, ktorého hrany sú buď rovné alebo zrezané. Dosky z masívnu sa upevňujú na vopred pripravené latkovanie na stenách. Ak nechcete, aby bolo miesta s upevnením vidieť, musíte použiť profilované sponky. Ak realizujete len nižší obklad, dosky sa spájajú na pero a drážku s vrchnými krycími lištami, ktoré ich pripevnia. Ak je obklad členený do vlysov, spája sa podobne ak dosky na systém perodrážky. Niektoré druhy vlysového obloženia sa skladajú z líšt s perom a poldrážkou a pripevňujú sa zadnou stranou na rám alebo pripravené upevňovacie lišty. Vlastnosti vlysového obloženia oceníte najmä pri obkladaní klenutých stien a stĺpov.
Z konštrukčného hľadiska rozoznávame niekoľko typov obkladov. Rámové obklady majú napríklad výplne vložené do rámov, ktoré môžu byť prekryté lištami, alebo plochy upevňujú na už spomínanú poldrážku a upevňovaciu lištu. Obklady v rámoch dodávajú interiéru lepší efekt a pôsobia výraznejšie.
Pri použití prefabrikovaných tabuľových obkladov, inak nazývaných aj panely, ide zase o členenie stien na veľké plochy. Na obkladanie zaoblených plôch sa využíva obklad tyčový, tvorený profilmi, ktoré oddeľujú len veľmi úzke špáry. Na Slovensku zatiaľ najpreferovanejším typom obloženia, obklad latkový. Jeho jednotlivé prvky sa do seba skladajú najčastejšie pomocou perodrážky alebo vloženého pera. Latky bývajú zvyčajne 15 cm široké a ich hrúbka sa pohybuje od 15 do 22 mm.
Foto: www.home-designing.com, www.achwerk.de, www.maderawoodworking.com,