Prečo vlastne dochádza k praskaniu stien? Musíme si uvedomiť, že nielen paneláky počas celej svojej životnosti „pracujú“ (hýbu sa). Vzniká pnutie a s ním sú spojené aj trhliny. Pri panelákoch (ak nie sú z betónového monolitu) vznikajú praskliny na spojoch panelov, strope, v kútoch miestností aj v okolí okien. Tu vo všeobecnosti platí, že nižšie poschodia, ktoré nesú najväčšiu záťaž panelového domu budú mať zároveň s prasklinami väčšie problémy. Pri rodinných domoch je situácia podobná. Steny môžu praskať aj vplyvom kúrenia v dome, jeho vlhkosti, v závislosti od stavebného materiálu a podobne. Praskliny nám budú strpčovať život a bývanie stále. Ak sa ich chceme zbaviť dlhodobo, musíme na ich odstránenie použiť oveľa viac komponentov, ako sadru a špachtľu.
Ako na to?
V prvom rade musíme zistiť o akú prasklinu ide. Je možné, že malá prasklinka v murive skrýba pod sebou oveľa väčší problém. Preto je vždy nutné odstrániť murivo pozdĺž praskliny vo vzdialenosti 50 a viac mm. Takto odhalíme príčinu praskania muriva a zistíme hlavne veľkosť (šírku a dĺžku) praskliny, ktorá sa veľmi často môže skrývať práve pod omietkou.
Od šírky praskliny závisí náš ďalší postup. S tenkými prasklinami v paneloch si neporadíme. Odstránime ich napenetrovaním poškodeného miesta a zatmelením, prípadne nalepením sieťky a následným zastierkovaním. Ak sú praskliny širšie, ako 2 milimetre, vtlačíme škáry tmel na báze akrylátu. Takýto tmel je pružný, nemá tendenciu ďalej praskať, pretože vydrží až 12% pohyb stien. Jeho nevýhodou však je, že ani po vybrúsení naň nechytajú dobre farby a zatmelené miesto vidno. Preto dbáme na to, aby sa tmel dostal len do praskliny. Po vyschnutí tmel pretrieme klasickou stierkou, ktorú potom prebrúsime.
Ak je škára veľká niekoľko mm (napríklad na spoji panelu), nebude ju možné vytmeliť tak, aby v budúcnosti spoj nepraskal. Tu je riešení viac. Ak je prasklina rovná, vložíme do nej drevenú latku (cca 2 mm širokú) tak, aby vyčnievala pár mm von s praskliny. Prasklinu zatrieme vhodným materiálom – napríklad plastickou sadrou. Na druhý deň latku opatrne vyberieme – tak nám na mieste bývalej praskliny ostane 2 mm široká štrbina. Tú napenetrujeme a vyplníme tmelom. Po vyschnutí použijeme sieťku, alebo priamo stierku. Pri veľkých prasklinách sa dajú kompenzovať „pohyby“ budovy napríklad zamurovaním drôtu z nehrdzavejúcej ocele, ktorý vložíme natesno do trhliny.
Jemné praskliny na spoji stropu a stien je možné riešiť nalepením ozdobných líšt. Väčšie praskliny v kútoch a rohoch riešime nalepením takzvaného rohovníka. Je to sieťka s upevneným rohovým plieškom, ktorá sa dá ľahko ostierkovať. Praskliny priamo v strope môžeme tiež zatmeliť pružným tmelom. Aby nám nevypadol von, môžeme pred tmelením prasklinu zalepiť širokou lepiacou páskou. Tú potom opatrne prerežeme cez stred podľa tvaru praskliny a cez narezané miesto naplníme tmelom. Páska zabráni tomu, aby tmel vypadol. Po jeho vytvrdnutí pásku jednoducho odstránime.