Efektné interiéry hlinených domov sú ako z rozprávky

Možno vás v súvislosti so stavbami hlinených domov napadla otázka, aký je vlastne ich interiér, aký nábytok sa používa v tak špecifickom vnútornom priestore aj to, ako vlastne usporiadať doplnky v oblých častiach bývania a podobne. Odpoveď nájdete v nasledujúcich riadkoch.

Pretože na stavbu hlinených domov sa nepoužívajú tehly, kvádre a iné bežné stavebné bloky, otvára  sa každému, kto sa pre takúto stavbu rozhodne nový svet, plný ladných kriviek, okrúhlych miestností a okien, útulných kútov, ktoré splývajú s domom a bonusom je integrovaný nábytok, ktorý je časťou domu, postavený v tom istom čase ako celý dom.

Obytný priestor hlineného domu má vlastnosti vyplývajúce z podstaty prírody a v drvivej väčšine zodpovedá obecne platným pravidlám o dispozičnom usporiadaní miestností. Nielen staré východné náuky o bývaní hovoria o tom, že každý priestor, v ktorom bývame na nás vplýva a na formovaní našich pocitov z priestoru domu majú okrem tvaru miestností a orientácie k svetovým stranám nemalý podiel aj skryté vlastnosti stavby.

Pod týmto pojmom si predstavujeme neviditeľný tok energie, ktorý je závislý práve na tvaroch miestnosti, v ktorej sa nachádzame.  Nemusíte byť priaznivcami východných náuk ani fehg-shui, aby ste pochopili stav, nazvaný príjemnosťou bývania. Nedávno sme vám na stránkach Stavebníka predstavili oblé apartmány. V tomto článku sa okrem iného spomína: Vlnovka je typická prírodná forma, ktorú nájdeme v zákrutách starých riek, siluetách krajiny, u pohybujúceho sa plaza, letiaceho vtáka, na tele človeka pri chôdzi a dýchaní a podobne. Človek si vytvoril psychické obmedzenia a jeho bytie sa stalo "hranatým", obmedzeným predsudkami, malichernými cieľmi, názormi, konvenciami, predpismi ... A presne o tomto sú hlinené domy. Ich mottom tak v exteriéri ako v interiéri je oblosť, krivka, vlnovka.

Zaoblené rohy aj celé časti stien sa približujú archetypálnym tvarom stien doslova pripomínajúcim lono matky. Nie je to náhoda. Zaoblenie vytvára okolo človeka atmosféru jemného prostredia, akoby obalu, ktorý zároveň obaľuje živú energiu domu.

Slovo ekológia sa dnes skloňuje vo všetkých pádoch a v mnohých súvislostiach, prirodzene aj v stavebníctve. Málokto si však uvedomuje, že jednoduchým prepočítavaním stavieb a stavebných materiálov na tepelno- fyzikálne vlastnosti sa zo zreteľa stráca to najpodstatnejšie: ako sa v dome cítia jeho obyvatelia. Využitie dobrých vlastností prírodných stavebných materiálov - dreva, hliny, kameňa, rastlinných izoláciou a pod. je v stavebníctve je prirodzeným riešením so širokým uplatnením nielen pri rekonštrukciách a revitalizácii starších objektov, ale aj v novostavbách. Dokonca sa ponúka možnosť už pri projekte uvažovať o koncepcii "biodomu" s maximálnym uplatnením ekologických materiálov v stavbe.

Ľahká dostupnosť vstupných surovín, možnosť recyklácie týchto materiálov, nízka energetická stopa sú aspekty, ktoré v dnešnej dobe nadobúdajú na význame. Plošné uplatnenie hlinených a ostatných prírodných materiálov v stavebníctve môže mať výrazný vplyv na zníženie spotreby energie pri výrobe stavebných materiálov v globálnom meradle. Pri práci s týmito materiálmi máte možnosť uplatniť svoju vlastnú tvorivosť, kontakt s hlinou je príjemná pri spracovaní aj v hotovom stave po dokončení stavby. Nezanedbateľný je aj estetický dojem, ktorého môžete pri vhodnej aplikácii týchto materiálov dosiahnuť.

Hlinené materiály sú svojimi vlastnosťami viac ako rovnocenným partnerom bežne užívaných stavebných materiálov. Vďaka prirodzenej schopnosti regulovať vlhkosť v objekte, parotesnosť, akumulačným parametrom a ďalším významným výhodám ich môžeme považovať za nezastupiteľné. Použitie hlinených omietok v miestnosti je dnes odporúčané nielen stavebníkmi, ale aj špecializovanými lekármi a vedeckými pracovníkmi hlavne kvôli tomu, pretože sú "mäkké", majú nižšiu vodivosť a pri rovnakej teplote vzduchu v interiéri navodzujú pocit tepelnej pohody.

Hlinené omietky a murovacie malty v historických stavbách sa vyznačujú rozmanitosťou zloženia a spracovania, čo súvisí s pripojením vhodných materiálov. V podhorských oblastiach sa stretávame s omietkami zloženými iba z miestnej hliny, ktorá obsahuje už určitý diel pieskov, v nížinách zase s omietkami z jemných ílov, kde sa pridáva relatívne veľké množstvo organických plnív (slamená rezanka, plevy, ôstie, pazderie). Tradičné omietky boli často špecificky doplňované dekoratívnymi vtlačovanými motívmi (oblúčikmi, kvetinovými motívmi, srdcami atď.). V našich končinách boli väčšinou opatrené vápennou maľbou. V iných krajinách mnohokrát zostávajú omietky bez náteru, ich trvanlivosť je podmienená utiahnutím povrchu a pridaním ďalších prísad. Nie každý je schopný a ochotný si hlinené materiály sám vyrobiť, vyskúšať a aplikovať, preto sa stretávame s priemyselne vyrábanými hlinenými omietkami. Tieto zmesi sú buď suché alebo mierne vlhké, dodávané vo vreciach alebo vakoch, prípadne v silách. V kvalitnej biologickej hlinenej omietke môžu byť len tieto zložky: ílovitá hlina, čisté piesky, prípadne organické zložky (konope, slama, ľan atď.).

Úlohou blízkej budúcnosti je porovnať zloženie dostupných hlinených zmesí, stanoviť kritériá, za ktorých bude možné prehlásiť konkrétny produkt za čistý hlinený výrobok. Jedno z kritérií, ktoré je jednoducho zistiteľné, je pH faktor hlinenej zmesi. Kvalitná biologická omietka je pH-neutrálna. Pri alkalickej reakcii je predpoklad prímesou iných látok, ako je hlina, hoci niektoré firmy tieto produkty deklarujú ako čistý hlinený produkt. V konečnom dôsledku sa však môžeme predpokladať, že obľúbenosť hliny ako stavebného materiálu bude aj u nás stúpať.

Foto: idealsad.com, domik.ua Autor: Ivan Nôta