Chystáte sa na svojpomocnú montáž elektrického podlahového kúrenia a nikdy ste to nerobili? Ak nemáte predstavu o náročnosti, radšej montáž zverte odbornej firme. Je síce pravdou, že v dnešnej dobe je montáž elektrickej podlahovky jednoduchá. Ale vždy sa vyskytne nejaké ale...
Ak však viete, čo vás čaká, na čo dať pozor, čo pripraviť vopred, čo tesne pred pokládkou vykurovacích káblov a čo kontrolovať po pokládke, nezabúdajte nikdy na zásady a postupy, ktoré začínajú návrhom samotného kúrenia.
Návrh elektrického podlahového kúrenia vzhľadom k tepelným stratám
Pri návrhu vykurovacieho systému ako hlavného zdroja vykurovania je nutné vychádzať z tepelných strát miestnosti a tiež z plochy, ktorá sa dá využiť na inštaláciu podlahového kúrenia. Tepelná strata je množstvo energie, ktorú musíme do vykurovaného priestoru dodať, aby sme zaistili a udržali teplotu v interiéri na požadovanej úrovni. Hodnota tepelnej straty je závislá predovšetkým na konštrukcii a materiálovom zložení domu, čiže na tepelno-izolačných vlastnostiach obvodových konštrukcií, strechy, stropov, izolácii podlahy, kvality okien atď. a tiež na tzv. vonkajšej výpočtovej teplote - v závislosti od regiónu je to -12 až -18°C. Požadovaná teplota interiéru sa pohybuje v rozmedzí 18 - 22°C.
Miestnosť v modernom a dobre zateplenom dome bude mať celkom iste ďaleko menšiu tepelnú stratu, než rovnako veľká a rovnako situovaná miestnosť v starom kamennom, alebo aj inom nezateplenom dome. Tepelná strata sa označuje písmenom Q a je udávaná vo wattoch alebo kilowattoch, mala by byť súčasťou projektovej dokumentácie domu, alebo je možné ju dodatočne nechať spočítať odborným projektantom, prípadne môžete využiť niektorú z on-line kalkulačiek na internete.
Podiel tepelnej straty (výkonu) a plochy násobte koeficientom 1,3 - získate tým hodnotu výkonu podlahového kúrenia na m2, ktorý potrebujete inštalovať, aby podlahové kúrenie úspešne plnilo funkciu hlavného zdroja tepla. Na základe požiadavky výkonu na m2 sa potom, ako nasledujúci krok, vyberajú vhodné vykurovacie rohože, káble alebo fólie. Ak nie je možné takto vypočítaný príkon inštalovať v celom rozsahu do podlahovej plochy z dôvodu doporučených výkonov, je potrebné použiť prídavné kúrenie. Príkony sa pre najpoužívanejšie podlahové krytiny môžu líšiť – napríklad drevená plávajúca podlaha – 40 – 60 W / m2. Dlažba už však v rozmedzí 80 – 160 W / m2.
Pri návrhu vykurovacieho systému za účelom temperovania podlahy , tzv. "teplá podlaha" paradoxne často volíme vyššie merné výkony než pri hlavnom vykurovaní a to z dôvodu vylepšenia dynamiky, čiže rýchlosti náhrevu v prerušovanom vykurovacom režime. Všeobecne sa používajú výkony 80-160W / m2 v závislosti od účelu používania a podlahovej krytiny. V miestnostiach kde je potreba rýchlejší ohrev (ohrev dlažby v kúpeľni v určený čas) zvoľte výkonnejšie elementy, v miestach s trvalým ohrevom, využite elementy s výkonom nižším. Pokiaľ sa jedná o krátkodobé temperovanie povrchu podlahy, doporučuje sa vykurovacie elementy inštalovať blízko povrchu podlahy v hornej hranici odporúčaných príkonov pre najpoužívanejšie podlahové krytiny.
Plochy, kde je inštalované elektrické podlahové kúrenie, nemožno zastavať zariaďovacími predmetmi. Nábytok umiestnený na týchto plochách musí stáť na min. 4 cm vysokých "nožičkách". Všetko čo môže zakryť väčšiu plochu vykurovanej podlahy je nevhodné. Najmä pri vykurovacích rohoží inštalovaných priamo pod dlažbou môže dochádzať k lokálnemu prehrievaniu a to má za následok skracovanie životnosti vykurovacích káblov. Odporúča sa s rozmyslom naplánovať po obvode miestnosti nevykurovaciu zónu na umiestnenie zariaďovacích predmetov (nábytku).
Foto: www.infra-futes.hu
Autor: Ivan Nôta