Prečo je účinnosť kotlov na drevo taká vysoká?
Splyňovací kotol na drevo pracuje na princípe spaľovanie dreva bez prebytku vzduchu. Pri spaľovaní sa vytvorí drevoplyn, ktorý sa v ďalšej fáze taktiež spaľuje. Využiteľnosť dreva ako paliva je tak podstatne vyššia a pri jeho spaľovaní zároveň nezostávajú veľké zvyšky. Podľa veľkosti spaľovacej komory, tak v porovnaní s klasickým roštovým kotlom na drevo, stačí priložiť drevo len 2-3 krát denne a výrazne sa zníži aj frekvencia čistenie popolníka.
Okrem roštu, dýzy na splyňovanie, odťahu spalín, spalinovodu, popolníka a riadiacej jednotky, je súčasťou kotlov na splyňovanie dreva aj odťahový ventilátor. Prakticky konštruovaný rošt umožňuje nielen dostatočné prehorenie paliva, ale aj prepadnutie popola do popolníka bez manuálneho zásahu a to aj počas prevádzky kotla. Aby drevo optimálne preháralo, je do spaľovacej komory vháňaný vzduch. Odťahový ventilátor zase zabezpečuje odvod vzniknutých spalín do komína a jeho úlohou je tiež vyhnúť sa nepríjemnému zadymeniu miestnoti pri prikladaní. Nakoľko palivo dokonale prehorí, je vyberanie popola takmer bezprašné.
V splyňovacích kotloch sa ako palivo využívajú drevené polená, v štandardnej dĺžke od 30 do 50 cm. Niektorí výrobcovia podľa typu kotla doporučujú kúriť „metrovicou“ – polenami dlhými 100 cm, čo je veľkou výhodou v porovnaní so staršími typmi, ktorých ohniská dosahovali dĺžku len okolo 30 - 40 cm.
Kvalitné splyňovanie paliva je závislé aj od jeho vlhkosti, ktorá by nemala presahovať hranicu 25 %.
Požadovaný výkon kotla sa samozrejme odvíja od veľkosti domu a jeho kvality zateplenia. Do priemerne veľkého nezatepleného domu s približne 150 m2 plochy, je potrebný kotol s výkonom 15 – 25 kW. Za vykurovaciu sezónu sa za týchto podmienok spotrebuje približne 12 m2 paliva.
Ceny za kotly na spaľovanie dreva sú pomerne nízke, v porovnaní s inými druhmi kotlov. Ich nadobúdacia cena sa pohybuje cca od 1 200 € nahor.
Ďalšou investíciou môže byť akumulačná nádrž, ktorej prepojenie s kotlom by malo priniesť jeho optimálne využitie na takmer 100% výkonu. Jej prínos sa osvedčí najmä v letnom období, kedy sa prevádzka kotla obmedzuje často pod 50 % výkonu. V lete totiž potreba výroby tepla a teplej vody nie je rovnomerná, preto sa prebytočne vyrobené teplo ukladá v akumulačnej nádrži. Keď je nádrž plne naakumulovaná, dochádza k odstávke kotla a vykurovanie prebieha spotrebovaním naakumulovaného tepla.
Prevádzka kotla na spaľovanie dreva bez prepojenia s akumulačnou nádržou, by nemala klesať pod výkon 50%. Slabé, nedokonalé horenie môže totiž okrem nízkej účinnosti výroby tepla, zapríčiniť aj nadprodukciu škodlivín, zanášanie komína spalinami a následné dymenie. Pri nízkom výkone tak môže dôjsť dokonca ku korózii teplovýmenných plôch kotla. Účinok týchto neduhov tak môže mať za následok skrátenie jeho životnosti.
Foto: www.jaeger-heizungsbau.de, www.members.aon.at