Naozaj ideme písať o vykurovaní? Veď pôvodná myšlienka pasívnych domov bola, že nebudú mať žiadne kúrenie v tradičnom slova zmysle a že vykurovanie bude zabezpečené len dohrievaním vzduchu, ktorý bude vháňaný do domu núteným vetraním s rekuperáciou. Následne sa však prišlo na to, že takéto "kúrenie" vykurovanie domu v náročnejších klimatických podmienkach ako v Nemecku a Rakúsku, teda aj na Slovensku proste neutiahne. A prešlo sa späť k oddeleniu systému vykurovania a vetrania.
Takže toto je dôvod, aby sme sa dnes venovali vykurovacím systémom v súvislosti s pasívnymi a nízkoenergetickými domami. To, že je v dome príjemne teplo, aj keď sa veľmi nekúri, je možné pozorovať dnes už aj v domoch postavených v bežnom štandarde. Pričinili sa o to okná, cez ktoré neprefukuje chlad a samozrejme kvalitné zateplenie a eliminácia tepelných mostov priamo v stavbe. Podľa myšlienky pasívnych domov by rozdiely v povrchovej teplote všetkých predmetov v interiéri nemali presiahnuť 3 ° C.
Nemalo by dochádzať k tomu, že je tesne pri radiátore horúco, ale dva metre od neho je už zima. Pre pasívne a kvalitné nízkoenergetické domy sú nevhodné vykurovacie telesá s vysokou teplotou na ich povrchu. Netvrdíme, že nie je možné nainštalovať sem bežné panelové radiátory, ale tento počin by sám o sebe išiel tak trochu proti celkovej myšlienke pasívneho domu. Vlastne nie trochu, ale takmer úplne by ju negoval.
Aké vykurovacie sústavy sú teda vhodné? Nuž samotný názov vykurovacie sústavy nie je namieste, lepší názov však po ruke nie je, tak si ich radšej poďme rovno predstaviť:
Podlahové vykurovanie
Princípom podlahového vykurovania je, že sa do podlahy pred položením podlahovej krytiny a časti izolácie položia tenké hadice, do ktorých je vháňaná teplá voda. Do miest, kde budete chcieť mať teplejšie, sa hadica položí vo väčšej hustote. Výhodou je, že potom v dome "kúri celá podlaha", takže voda vháňaná do hadíc nemusí mať vysokú teplotu a kúrenie potom "utiahne" aj slabší zdroj a budete kúriť za relatívne malé peniaze
Veľkoplošné radiátory
Rovnako ako v prvom prípade zostaneme pri veľkých plochách, ktoré nám dodávajú teplo. Veľkoplošné radiátory fungujú úplne rovnako ako bežné radiátory - svojím povrchom ohrievajú vzduch. Vzhľadom k tomu, že je ich povrch väčší a s okolitým vzduchom si vymieňajú teplo na väčšej ploche, môže byť teplota vody, ktorá je do nich vháňaná nižšia. Tým je tiež nižšia ich povrchová teplota a nevytvárajú sa okolo nich tak "zóny horúčavy". Ich nevýhodou však je práve ich veľkosť, ktorá bráni umiestňovaniu nábytku k stenám a podobne.
Sálavé panely
Akúsi analógiou k veľkoplošným radiátorom sú sálavé panely. Sú to dosky (zvyčajne v hrúbke do 10 mm), ktoré sa "nalepia" na stenu, alebo sa do steny priamo vstavajú, a ktoré potom svoju teplotu odovzdávajú aj okolitej stene i okolitom vzduchu. Sálavé panely sa vyrábajú z rôznych materiálov v rôznych farbách a dizajnoch. Sálavé panely sú elektrickéčo tiež neznie veľmi „eko“. Výhodou panelov ale je, že nezaberajú priestor a nevytvárajú tak pozdĺž stien nevyužiteľné miesta.
Foto: www.artclime.ru
(i.n.)