Na výrobu tepla v našich domovoch vynakladáme nemalé peniaze a preto sa čoraz častejšie zamýšľame nad potrebou šetrenia. Jednou z alternatív je aj výmena starého kotla za nový. Urobte si teda prehľad, aký kotol sa vám oplatí kúpiť.
Rozdelenie a kategorizácia kotlov
Malé zdroje tepla
Sem patria kotly rôzneho technického zhotovenia s menovitým tepelným výkonom do 50 kW a najviac do výkonu 70 kW. Rozlišujú sa podľa konštrukcie, druhu spaľovaného paliva, odvodu spalín, prívodu spaľovacieho vzduchu a polohy umiestnenia v priestore.
Vyrábajú a navrhujú sa ako:
- Nástenné kotly, ktoré ak spaľujú plynné palivá označujú sa podľa podnikovej technickej normy PTN 100 12 ako spotrebiče s menovitým tepelným výkonom menším ako 50 kW. Nástenné kotly sa vyrábajú a sú určené výhradne na spaľovanie plynných palív a navrhujú sa len pre vodné vykurovacie sústavy a tiež na ohrev teplej vody.
- Stacionárne kotly, ktoré môžu byť podľa STN 07 240 a STN 07 0245 teplovodné a parné s menovitým tepelným výkonom najviac 70 kW. Stacionárne kotly sú určené ako zdroje tepla pre teplovodné vykurovacie sústavy väčších dispozičných priestorov a na prípravu teplej vody. Môžu spaľovať všetky druhy palív, musia však byť pripojené na komínové teleso.
Zdroje tepla do výkonu 3,5 MW
Kotly ústredného vykurovania s tepelným výkonom do 3,5 MW, ktoré sa inštalujú v domových kotolniach sa delia podľa podobných kritérií ako malé zdroje tepla s výkonom do 70 kW. Vzhľadom na to, že dosahujú väčšie tepelné výkony však majú niektoré odlišnosti.
Podľa druhu spaľovaného paliva poznáme kotly:
- Na tuhé palivo (mäkké a tvrdé drevo, koks, brikety, hnedé uhlie)
- Na kvapalné palivo (ľahký a ťažký vykurovací olej)
- Na plynné palivo (zemný plyn, bioplyn, skvapalnený plyn)
- Elektrické (priamovýhrevné, poloakumulačné a akumulačné)
Podľa teplovodnej látky sa delia na vodné a parné.
Podľa tlaku sa rozoznávame kotly nízkotlakové (do 50 kPa), stredotlakové (do 1600 kPa) a vysokotlakové (viac, ako 1600 kPa).
Podľa účelu dodávky tepla delíme kotly na jednookruhové – určené len na vykurovanie, dvojokruhové – určené na vykurovanie a na prípravu teplej vody, viacokruhové – určené okrem vykurovania a prípravy teplej vody aj na vzduchotechniku a technologické účely.
Kategorizácia kotlov
Navrhujú sa tieto typy: konvekčné, nízkoteplotné, kondenzačné.
Konvekčné kotly (tzv. kotly prvej generácie) sú charakterizované teplotou spalín vyššou, ako 180°C, kde teplota vykurovanej vody presahuje 65°C. Majú veľkú výhrevnú plochu a tepelnú účinnosť maximálne 90%. Výkon kotla sa spravidla reguluje ručne, alebo poloautomaticky jednoduchými dvojpolohovými termostatmi , ekvitermickou reguláciou teploty vykurovacej vody v okruhu kotla a regulačnými armatúrami za kotlami.
Nízkoteplotné kotly sú konštruované na stálu prevádzku, kde sa nevytvára kondenzát na teplovýmenných plochách vzhľadom na teplotu varnej vykurovacej vody (> 50°C) a teplotou spalín (< 140°C). Teplovýmenné plochy sa vyrábajú z materiálov so zlepšenou tepelnou izoláciou a vykazujú minimálne straty tepla sálaním do okolia. Nízku tepelnú stratu dosahujú tiež pri spaľovacom procese, predovšetkým komínovú stratu, ktorá výrazne vplýva na tepelnú účinnosť. Tá je vyššia, ako 94%. Po ekologickej stránke je potrebné vyzdvihnúť nižšiu produkciu emisných škodlivín. Tá je dosiahnutá konštrukčným riešením a automatickou reguláciou samotného výkonu kotla a napríklad aj horákov.
Kondenzačné kotly. Svojou konštrukciou a geometrickým usporiadaním prídavných konvekčných plôch maximálne využívajú energiu, uvoľnenú z paliva, kde okrem citeľného tepla využívajú aj latentné teplo obsiahnuté vo vodnej pare spalín. Kotol je doplnený kondenzačným výmenníkom tepla. Prostredníctvo neho sa spaliny ochladzujú vratnou vykurovacou vodou až pod teplotu rosného bodu. Cez prídavné teplovýmenné plochy kotla preteká vratná vykurovacia voda s nízkou teplotou (30 – 50°C), čím sa znižuje teplota spalín až na teplotu okolitého vonkajšieho vzduchu. Komínová strata sa potom približuje k nulovej hodnote.
Porovnanie vlastností kotlov
Elektrokotly nie sú náročné na údržbu, ich užívanie je ľahké, bez hluku a prachu, na skladovanie paliva nie sú potrebné ďalšie priestory. Vykurovanie elektrickou energiou sa dá využiť všade.Nevýhodou sú vysoké ceny za elektrickú energiu.
Kotly na pevné palivo majú najnižšie náklady na vykurovanie. Vykurovanie vyžaduje pracnosť, palivo musí byť pridávané do kotla v 6-7 hodinových intervaloch. V zime a v noci môže ma ich základe často dôjsť k vyhasnutiu ohňa. Sú potrebné aj skladové priestory a to minimálne o veľkosti 60 m2 pre bežný rodinný dom.
Kotly na pelety sú lacnejšie ako plynové kotly i napriek tomu, že prevádzka takmer všetkých typov je plnoautomatizovaná. Takéto kúrenie poskytuje nezávislosť od zahraničných dodávateľov paliva. Nevýhodou je potreba skladových priestorov, prašnosť a prácnosť pri uskladnení paliva a jeho príprave do zásobníka.
Porovnanie cien kotlov
Foto: www.kreadom.ru, www.npo-tes.com