Ešte nedávno, v minulom desaťročí, sa malo za to, že jednovrstvové obvodové konštrukcie nemôžu nikdy spĺňať tepelnoizolačné parametre pre pasívne domy, lebo súčiniteľ prestupu tepla U by mal byť v ponímaní doterajších stavieb rádovo veľmi nízky - nižší ako 0,12 W / m2K. Odporúčal sa nosný stavebný materiál malej hrúbky, na ktorý projektant navrhne dostatočnú vrstvu izolantu. Výrobcovia murovacieho stavebného materiálu tak stáli pred úlohou, ktorej cieľom bolo tieto tvrdenia vyvrátiť a vyrobiť tehlu pre jednovrstvovú konštrukciu pasívnych domov bez nutnosti dodatočného zateplenia.
Tento cieľ bol splnený tak u výrobcov tehiel ako aj presných tvárnic z pórobetónu a tak nemusíte vynakladať ďalšie prostriedky na zatepľovací systém, ušetríte čas, ale aj miesto - vďaka slabšej obvodovej konštrukcii na rovnakej zastavanej ploche v podstate pribudne "ďalšia izba". Materiál stien na rodinnom dome tvorí značný objem, ktorý ovplyvňuje kvalitu bývania. Pritom nie je podstatnou finančnou položkou stavby.
Vonkajšie obvodové murivo musí spĺňať rad požiadaviek, najmä na tepelnú a požiarnu ochranu a na ochranu proti vlhkosti a hluku. U pasívneho domu je sledovaná predovšetkým tepelná ochrana - dostatočný tepelný odpor obvodového plášťa a jeho vzduchotesnosť.
V súčasnosti je obľúbená pasívna stavba z pórobetónových presných tvárnic. Pre nízkoenergetické a pasívne stavanie je zásadné, že pórobetón má vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti vďaka miliónom vzduchových pórov. Murovanie s presnými tvárnicami je veľmi presné a umožňuje vytvoriť homogénnu stavbu bez tepelných mostov. Súvisiacim bonusom je bezproblémové dosiahnutie vzduchotesnosti, požadované pre pasívne domy. Materiál z pórobetónu nemá "dierovanie" ako väčšina ostatných stavív a je sám o sebe neprievzdušný. Hodnôt stanovených pre pasívne domy je teda možné dosiahnuť aj jednovrstvovým murovaním bez zateplenia.
Čo sa týka tehál novej generácie, najčastejšie sa pri pasívnych domoch stretávame s tehlou s integrovaným polystyrénom. Možno konštatovať, že ide o izolačný materiál s nosnou funkciou určený pre klasický spôsob stavania. Výhodou tehlového muriva opatreného vnútornou a vonkajšou omietkou je, že na rozdiel od konštrukcie s vonkajším zatepľovacím systémom je ďaleko menej náchylné na degradáciu, ako biologickú (zachytávanie rias, plesne), tak i mechanickú - napríklad loptové hry detí, zobanie vtákov a pod. Masívna jednovrstvová tehlová konštrukcia je tradične najpoužívanejším variantom pre stavanie rodinných domov v našich zemepisných šírkach, pretože vykazuje optimálne fyzikálne vlastnosti (napríklad akustika, požiarna odolnosť, nízka tepelná vodivosť, prirodzená priepustnosť vodnej pary) a bezpečnosť - odolnosť proti poškodeniu, trvanlivosť a únosnosť.
Aké máme teda možnosti na stavbu vonkajších múrov pasívneho domu?
Je ich pomerne dosť. Vymenujeme si teda len tie najpoužívanejšie materiály:
1. dierovaná tehla
2. pórobetón
3. vápenno-pieskové tehly
4. vibrolisované tvárnice
5. betónové tvárnice
6. sadrové tvárnice pre priečky
7. drevocementové dosky zalievané betónom
8. polystyrénové tvárnice zalievané betónom
9. drevocementové tvárnice zalievané betónom
… a rôzne ďalšie menej rozšírené.
Koncepcia úspory energie u pasívneho domu však závisí do značnej miery na užívateľovi objektu, rovnako ako u všetkých ostatných typov budov. Spotrebu energie totiž rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje správanie užívateľov. Napríklad trvalo pootvorené okná v zime môžu koncepciu pasívneho domu úplne zmariť. Užívateľ sa preto musia naučiť vnímať nároky pasívneho domu.
Foto: www.ukrtermodom.com.ua
Autor: Ivan Nôta