Strešné záhrady vznikli, ako reakcia na nedostatok miesta pre zeleň vo veľkomestách, no v súčasnosti prenikajú aj na vidiek. Sú nadčasovým, ekologickým a veľmi estetickým riešením pre ľudí, ktorí si nemôžu hlavne z priestorových dôvodov vytvoriť pri dome zelenú oddychovú zónu.
Strešné záhrady sú známe už z čias antiky. Ich boom však nastal až v ostatných desaťročiach. Pôvodne vznikali rozširovaním existujúcich terás a balkónov o plochu, na ktorej sa pestovali okrasné rastliny v nádobách.
Nevyužitý priestor plochých striech rodinných domov, či garáží a prístavieb ponúkol možnosť presťahovať zeleň „bližšie k nebu“. Strešná záhrada je nielen esteticko-ekologickým prvkom. Slúži zároveň, ako ochrana strešnej krytiny pred mechanickým poškodením, pred vplyvom nebezpečného UV žiarenia. Chráni tiež strešný plášť pred tepelným namáhaním a v období dažďov dokáže úspešne absorbovať až 50 percent zrážok, čím výrazne prispieva k odľahčeniu kanalizačnej siete. Zvyšuje produkciu kyslíka a vlhkosť vzduchu, pohlcuje prach a exhaláty, priaznivo pôsobí na mikroklímu.
Strešná záhrada
Ak chceme mať vlastnú strešnú záhradu, spravidla uvažujeme o nej už pri výstavbe domu. Vytvoriť ju na už existujúcom dome si vyžaduje statický posudok, nakoľko je takáto strecha oveľa viac staticky namáhaná, ako bežná.
Nosná konštrukcia strechy musí byť takémuto zaťaženiu prispôsobená. V závislosti od druhu strešnej záhrady dochádza k zaťaženiu plochy od 100 až do 500 kg/m2 – pri absorbovaní dažďovej vody až 600 kg/m2 . Okrem toho sa priamo pri výstavbe strechy počíta s inštaláciou vegetačných žľabov, hydroizoláciou a odtokmi vody. Pre už existujúce a strechy je zväčša riešením špeciálny trávnikový koberec v kombinácií s rastlinami v nádobách, ktoré strechu až tak veľmi nezaťažia.
Typy strešných záhrad
1. Extenzívna – je jediná, ktorá sa dá vzhľadom na zaťaženie do 200 kg/m2 použiť na už existujúce strechy. Výška substrátu dosahuje do 300mm podľa zvolenej technológie. Nazývajú sa tiež zelenými strechami. Tieto záhrady nie sú vhodné na pobyt, nakoľko sú len pohľadové. To znamená, že sa nimi môžeme kochať pohľadom z vtáčej perspektívy. Preto sa stavajú na nízkych budovách v okolí domov (garáže, prístavby). Dokonca sa dajú zrealizovať aj na mierne šikmých strechách napr. záhradných domčekov. Dominujú na nich machy, trávy, trvalky a nenáročné rastliny.
2. Intenzívna – strešná záhrada určená na pobyt a relax. Vybavená doplnkami, špeciálnym substrátom, rôznorodými rastlinami, ale aj napríklad záhradným nábytkom. Takáto záhrada musí mať zvýšenú atiku. Samozrejmosťou je zábradlie okolo celej strechy. Môžeme na nej dokonca pestovať aj ovocie, či zeleninu. V prípade pestovania okrasných drevín a stromkov však hĺbka substrátu musí dosahovať až 1 meter. Vstup na takúto strechu musí byť pohodlný, nakoľko intenzívna strešná záhrada je ďalším obytným priestorom nášho domu.
Strešná záhrada sa skladá už zo spomínanej strešnej konštrukcie staticky dimenzovanej na záťaž záhrady. Spádová vrstva tejto strechy je vytvorená jemným nivelačným betónom a spád musí byť minimálne 2 percentá. Strecha musí byť vybavená prvkami, ako: parozábrana, tepelná izolácia, špeciálna hydroizolácia odolná voči prerastaniu koreňov rastlín, drenážna vrstva (tvorená najčastejšie štrkom, hrubozrnným pieskom, či špeciálnou odvodňovacou rohožou), hydroakumulačná vrstva, filtračná vrstva, strešný substrát a samotná strešná zeleň.
Realizáciu strešnej záhrady prenecháme odbornej firme, ktorá nám vyhotoví projekt podľa nášho želania. Dnes sú bežné záhrady so samostatným zavlažovacím systémom, chodníčkami, fontánkami a rôznymi inými doplnkami. Výsledok však nie je len estetický. Aj keď je realizácia strešnej záhrady finančne náročná, výsledok je ohromujúci. Nezanedbateľný je aj ekonomický prínos, pretože zeleň na streche vášho domu je zároveň jej netradičnou izoláciou, ktorá ju v lete bude ochladzovať a naopak v zime udržiavať teplo.
Foto: www.magarden.ru, www.voxpublica.realitatea.net, www.nagelschmitz.com, www.dachgarten24.de,