Staviame záhradný chodník z dreva (postup krok za krokom)

V ostatnom  čase sa na internete zjavuje čoraz viac obrázkov netypických záhradných chodníkov, zhotovených z dreva. Drevený chodník pôsobí v záhrade prirodzene a zároveň originálne. Drevo je prírodný prvok, ktorý neruší architektúru záhrady. Chodník či cestička z tejto suroviny je naozaj veľmi efektným prvkom okolia domu a jeho zhotovenie nie je tak náročné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pri troche šikovnosti sú aj náklady na takúto stavbu nie príliš vysoké. Záleží predovšetkým na surovine, ktorú k stavbe chodníka použijeme.

Vhodnou surovinou na budúce chodníčky je guľatina, ktorá sa dá zakúpiť okrem iného aj v obchodoch pre domácich majstrov a remeselníkov. Jej výhodou je povrchové ošetrenie proti napadnutiu plesňou a účinkom pôsobenia vlhkosti priamo od výrobcu. Ďalším kladom je možnosť nákupu rovnakého priemeru, alebo priemerov podľa vašich predstáv, čo výrazne ovplyvňuje vzhľad budúcej cestičky. Rovnako dobre je ale možné postaviť chodník aj z kmeňov stromov z lesa. Odporúčame skôr menšie priemery do 15 cm. Najvhodnejším materiálom je smrekovec alebo borovica, ktoré majú prirodzený vysoký obsah smoly. Tá je najlepšou impregnáciou proti vlhkosti. Ostatné dreviny je nutné pred uložením do zeme dôkladne naimpregnovať.

Postup krok za krokom

Najskôr vytýčime, kadiaľ chodník povedie, najlepšie natiahnutými povrázkami po celej predpokladanej trase. Na bežný chodník stačí šírka sedemdesiat centimetrov. Pôdu medzi povrázkami vykopeme podľa klátikov, ktoré chceme osadiť. Pre zasadenie klátikov vysokých pätnásť centimetrov do hĺbky asi dvadsať centimetrov, pre 20 centimetrové klátiky guľatiny sa kope až do hĺbky 30 cm.

Po vykopaní hliny vystelieme dno geotextíliou (nemusí byť) a nasypeme na dno budúcej cestičky tenšiu vrstvu štrku, ktorú následne zasypeme vrstvou jemného piesku.

Ten potom po celej trase ľahko pohrabeme a pošliapeme. Výška tejto vrstvy je úmerná hĺbke výkopu od ktorej odpočítame výšku narezanej guľatiny. V tejto chvíli je pripravené podložie pre dláždenie drevenými klátikmi.

Pred kladením musíme zvážiť, aký zvolíme okraj cestičky. Buď krajový rad klátikov zalejeme do betónu, takže cestička bude v rovine po celej šírke, alebo bude kraj z vyšších klátikov tvoriacich obrubník.

Od voľby dreva, z ktorého budeme dláždiť závisí, či minieme viac peňazí, ale príprava bude jednoduchšia, alebo či zvolíme spôsob prácnejší, však lacnejší. Remeselnícke obchody ponúkajú guľatinu rôznych priemerov a dĺžok, niekedy dokonca narezanú na klátiky vhodné pre dláždenie. Z lesa drevo vyjde lacnejšie, ale musíme ho zbaviť kôry, nechať aspoň pol roka preschnúť, narezať na kláty a impregnovať. Dĺžku klátov si musíme ceruzou po ich obvode presne vyznačiť. Na rezanie môžeme použiť cirkulár s "kolískou". U guľatiny z lesa sú klátiky rôznych priemerov, čo uľahčuje skladanie a chodníček lepšie vyzerá. Narezané kláty namoríme prípravkom proti plesni. Guľatinu ponoríme do roztoku a necháme pôsobiť podľa návodu.

Posledným „ochranným“ krokom pred osádzaním guľatiny do pieskového lôžka je spodný ochranný náter – takzvané posmolovanie. Keďže je jasné, že málokomu z nás je umožnené taviť kusy smoly vo vhodnej nádobe, máme pre vás skvelý tip:

Ešte lepšou ochranou pre kláty je tekutý asfalt. Dostať ho kúpiť v obchodoch s farbami a lakmi, v stavebninách a stavebných centrách pod rôznymi názvami.

Obsahuje izolačné látky, ktoré po zaschnutí vytvoria vysoko flexibilnú a elastickú, jednozložkovú membránu, zabraňujúcu vniknutiu vody a zároveň chrániacu povrch pred ostatnými škodlivými vplyvmi. Tekutým asfaltom natrieme klátiky približne do polovice.

Pokládka klátikov

Pri kladení klátikov je dôležité dodržiavať rovinu, použijeme preto vodováhu. Pri klesaní cesty vo svahovitom teréne rovnáme podľa vodováhy priečne rady klátikov. Piesok trochu nakypríme a klátik doň vtlčieme. Na nasledujúcom obrázku vidíte spôsob kladenia klátikov priamo do štrkového lôžka bez použitia piesku. Takýto postup však vyžaduje oveľa lepšiu precíznosť tak pri príprave lôžka, ako aj pri rezaní klátikov.

Po ukončení pokládky vyplníme medzery medzi klátmi jemnejším štrkom ta, aby na vrchu zostali 3 – 5 centimetrové škáry, ktoré v ďalšom kroku zasypeme suchou betónovou zmesou.  Niektorí do tejto zmesi pridávajú trochu drevených pilín aby získala cestička „prírodnú autenticitu“, voľbu však necháme na vás.  Ak sa vám nechce kupovať suchú betónovú zmes, môžete si ju namiešať z cementu a piesku: Pomer cementu a piesku dodržiavame 1:4, pretože medzery medzi klátikmi musia byť pevne utesnené.

Suchú zmes nasypeme na klátiky a metlou vmetieme do medzier medzi nimi. S metlou pracujeme pomaly a jemne, aby sa zmes dostala skutočne do celého profilu. Zmes necháme nametení trochu vrchom, pretože po zvlhčení klesne.

Dokonalé vyškárovanie je dôležité pre znemožnenie prerastania buriny. Nakoniec celý chodník vystriekame hadicou. Nestriekame prúdom vody, ale rozptýlene, aby sme zmes nevyplavili mimo medzery. S vodou nešetríme, aby sa prevlhčila zmes do celej hĺbky. Budovatelia takých chodníčkov radia počkať na dážď, ktorý celý profil prevlhčí ďaleko lepšie, než to dokáže hadica. Po zavädnutí zmesi cestičku premetov a očistíme tak povrch dlažby od cementu.

Drevený chodníček, či cestička môže mať veľa podôb a fantázií sa naozaj medze nekladú. My vám na záver tohto článku ponúkame malý výber možností dizajnu takýchto stavieb:

Foto: miremonta.ru, liveinternet.ru, youtube.com

Autor: Ivan Nôta