Rozdelenie anhydritu

Liate podlahy predstavujú moderné a rýchle riešenie, ktoré sa používa pre ľahké dosiahnutie dokonalej roviny povrchu. Sú využívané v rodinných domoch, bytových komplexoch, administratívnych budovách a tiež v priemyselných objektoch. Ponúkajú totiž početné výhody v porovnaní s tradičným cementovým poterom. V súčasnej dobe jednoznačne vedú podlahy tvorené takzvanou anhydritovou zmesou, teda anhydritom (síranom vápenatým), plnivom, špeciálnymi prísadami a vodou. Zmiešaním týchto látok vzniká vysoko tekutá hmota, vyhľadávaná pre svoje samonivelačné schopnosti. Vďaka rovnomernému rozliatiu tejto hmoty je zaistená dokonalá rovinatosť podlahy bez nutnosti vykonávania dilatačných škár na plochách o veľkosti až 600 m2 (odchýlka rovinatosti je ± 2 mm / 2 m). Tým sa podstatne zjednodušuje celý proces pokládky nášľapnej vrstvy, ktorý je znateľne menej fyzicky aj časovo náročný.

Anhydrit (síran vápenatý) je buď prírodný, ktorý sa na výrobu liatych podláh prakticky nepoužíva, alebo anhydrit umelý. Umelý anhydrit sa ešte rozdeľuje na syntetický a termický.

Termický anhydrit

Pred vznikom anhydritu sa látka nazýva energosádrovec. Ten vzniká pri odsírovaní v uhoľných elektrárňach. Materiál potom musí byť tepelne spracovaný a až potom vznikne anhydrit, bielošedý prášok, ktorý po zmiešaní prísad, piesku a vody vytvorí anhydrit, tak ako ho poznáme a ktorý je používaný v stavebníctve. Môžete sa stretnúť aj s označením tepelný anhydrit.

Syntetický anhydrit

Syntetický anhydrit je vedľajším produktom pri výrobe kyseliny fluorovodíkovej. Tá sa vyrába zmiešaním CaF 2 (fluorid vápenatý - kazivec) a kyseliny sírovej. Pri výrobe kyseliny vzniká bezvodý síran vápenatý, ktorý sa po tepelnom spracovaní používa ako spojivo.

S  anhydritom alebo energosádrovcom sa stretávame na každom kroku, používa sa v gumárenskom, papierenskom priemysle. V stavebníctve sa ďalej využíva ako prísada do betónov, sadrokartónov a ďalších materiálov.

Foto: www,commons.wikimedia.org, www.pol-spec.ru, www.aquagroup.ru