Na dno vykopanej ryhy položíme vrstvu štrku hrubú asi 80 mm. Štrkové zrno má byť veľké 10 až 50 mm, aby spád dna bol absolútne rovnomerný a rovný. Na toto štrkové lôžka kladieme drenážne rúrky tak, aby medzi sebou mali škáry široké 8 až 20 mm, ktoré zhora prekryjeme črepmi. Týmito škárami vniká voda do trativodu.
Rúrky kladieme od začiatku drenáže po spáde k vyústeniu. Koniec prvej rúrky uzavrieme ílovou zátkou a plochým kameňom. Nakoniec rúrky zasypeme opäť vrstvou štrku hrubou asi 200 mm so zrnom väčším ako 30 mm. Tento zásyp je dôležitý preto, aby zemina neprenikla až k rúrkam, nevyplavovali sa a nezanášali potrubia.
Zo zberných drenážových rúrok prichádza voda do zvodníc, ktoré pokladáme obdobným spôsobom, ale o niečo hlbšie. V zaúsťujúcej rúrke zbernej drenáže sa na spodnej strane vyseká otvor a v rovnakom mieste otvor v hornej časti rúrky zvodnice, aby oba otvory boli proti sebe. Koniec zbernej rúrky upcháme, aby voda mohla plynulo pretekať do zvodnice.
Zvodný drén odvádza vodu do vsakovacej jamy (príp. kanalizácie) na najnižšom mieste systému. Vsakovacia jama je hlboká asi 1,5 m a je vyplnená hrubším štrkom.
Ak vyúsťuje drenáž na povrch, napr. do svahu, chránime ju pred poškodením tak, že trativodky zapustíme do kameninovej alebo betónovej rúry, aby sa ústie nepoškodilo. Pri vyústení drenáže do potoka by toto vyústenie malo byť aspoň 100 mm nad hladinou. Tam, kde sa jedná o vodné toky len s občasným prietokom vody, potom vyústenie drenáže robíme 200 mm nad jeho dnom.
U viac zamokrených záhrad býva prietok vody drenážou takmer stály. Tejto vody je možné niekedy využiť tiež ako vítaného prvku: napríklad v skalke môže vytvoriť malý vodopád alebo môže napájať malú vodnú nádržku, vysadenú vodnými rastlinami.
Foto: pseno.hr
(i.n.)