Človek v interiéroch budov strávi väčšinu svojho času, či už pracovného, alebo voľného. Zásadný vplyv na jeho zdravie má v tomto ohľade kvalita vnútorného prostredia. Priestory, v ktorých sa zdržujú ľudia, musia byť pre zaistenie zdravotne bezproblémového prostredia dostatočne vetrané. Dostatočné vetranie dnes nie je možné zaistiť prirodzenou cestou. Riešením je tzv. riadené vetranie, ktoré odvedie znehodnotený vzduch podľa produkcie a koncentrácie škodlivín a zaistí prívod dostatočného množstva čerstvého vzduchu.
Bez núteného riadeného vetrania sa nezaobídu nízkoenergetické a pasívne stavby, označované v súčasnosti ako budovy s takmer nulovou spotrebou tepla.
Za riadené vetranie nemožno v pravom slova zmysle považovať otváranie okien, keďže nie vždy je možné tak robiť z dôvodu vonkajších klimatických podmienok. Okná z prevažnej miery otvárame, ak je cítiť zápach, teda iba v prípade silného subjektívneho pocitu vydýchaného vzduchu. Bohužiaľ na tieto vnemy (zápach, teplo) sa človek veľmi rýchlo dokáže adaptovať a potom ich nevníma a čo je horšie, v mnohých prípadoch zvolí alternatívnu cestu – zápach likviduje osviežovačmi vzduchu.
Subjektívny pocit človeka však nestačí. Jednoducho povedané, vetranie je nutné nielen kvôli čerstvému vzduchu, ale hlavne kvôli zdravotným dôsledkom spôsobených škodlivými látkami. Sem patrí CO2, ale tiež voľné organické zlúčeniny a podobne. Tieto škodliviny necítime a ich prítomnosť zistíme v interiéri až potom, ako vzniknú zdravotné ťažkosti: malátnosť, ospalosť, únava, pálenie očí, nekvalitný spánok, nesústredenosť a podobne. Dlhodobé pôsobenie toxických a karcinogénnych látok sa prejaví až po veľmi dlhej dobe (aj za 10 – 15 rokov)a tak by sme mali púšťať do svojich obydlí dostatok čerstvého vzduchu.
Účinne znížiť tieto koncentrácie škodlivých látok pod ich dovolené expozičné limity možno iba dostatočným vetraním . Ak chceme potom znížiť energetickú náročnosť vetrania, musíme použiť riadené vetranie so spätným získavaním tepla z odpadového vzduchu. V súčasnej dobe existuje celý rad systémov núteného vetrania. Ich voľba je ovplyvnená miestna platnou legislatívou, normovými požiadavkami a miestnymi klimatickými podmienkami. Systémy núteného vetrania sa navrhujú pre minimálne nutné zabezpečenie prívodu kyslíka (minimálnu intenzitu výmeny vzduchu v priestore - tzv. trvalé vetranie) a pre intenzívnejší odvod pri nebezpečných koncentráciách škodlivín (nárazové, časovo obmedzené vetranie). Normové hodnoty sú zamerané na minimálne požiadavky vetrania pre odvod škodlivín (oderu, vlhkosti) a zabezpečenie kyslíka prívodom vonkajšieho vzduchu (minimálne 25 m 3 /hod. osoba).
Najjednoduchšie nútené vetracie systémy kombinujú podtlakové vetranie a prívod vzduchu vetracími štrbinami. Na odvod vzduchu slúži odťahový ventilátor. Princíp je naozaj jednoduchý. Z miestností so zdrojmi vlhkosti (kúpeľňa, kuchyňa, hygienické zázemie) je odvádzaný vzduch pomocou jednotlivých potrubí k ventilátoru a vyháňaný do vonkajšieho ovzdušia. Na počiatku systému je odsávací ventil s možnosťou regulácie množstva odsávaného vzduchu. Vlastné odťahové ventilátory pre rodinné domy majú dnes veľmi nízku spotrebu energie (cca 6 – 25W) a výkon od 20 – 160 m3/h. Ventilátory sa montujú buď v technických miestnostiach, v podkroví či v malých nástenných skrinkách priamo v miestnostiach domu. V bytových domoch je to nezriedka na konci stúpačky.
Foto: www.ruzvent.ru
(i.n.)