Aj budovy, kde sa podarilo minimalizovať tepelné zisky z vonkajšieho prostredia, vykazujú ešte stále potrebu chladenia. Alternatívou k bežnému kompresorovému cyklu sú len tri základné zdroje chladu, a to:
- kolísanie teplôt vzduchu v kombinácii s akumulačnou hmotou budovy (nočné vetranie)
- využívanie premeny citeľného tepla na latentné (adiabatické chladenie, priame, nepriame alebo s využitím sorpčných výmenníkov)
- využívanie chladu zo zemského polomasívu (zemné výmenníky, podzemná voda)
S pojmom alternatívneho alebo nízkoenergetického chladenia sú často spájané aj princípy umožňujúce efektívnu distribúciu chladu či využitie zdrojov chladu s nižším potenciálom (vyššou teplotou). Medzi takéto systémy patria:
- zaplavovacie vetranie (umožňuje vytvorenie teplotného gradientu v miestnosti a využitie vyššej teploty chladiacej vody). Princíp zaplavovacieho vetrania spočíva v nízkej hybnosti privádzaného vzduchu a v prirodzenej konvekcii vyvolané tlakom od tepelných zdrojov v miestnosti. Tento princíp vtedy vyžaduje tepelné zdroje v miestnosti a môže byť používaný len pre chladenie, nie pre kúrenie. Privádzaný vzduch, ktorý je chladnejší než teplota miestnosti vyfukovaný nízkou rýchlosťou, s nízkou hybnosťou a nízkou turbulenciou z výustky s veľkou plochou prúdi pri podlahe miestnosti.
- chladiace stropné panely (prenos tepla sálaním a vyššou teploty chladiacej vody)
- chladené stropné konštrukcie, steny alebo podlahy (prenos tepla sálaním a vyššie teploty chladiacej vody alebo používanie vzduchu).
Foto: www.ccee.iastate.edu
(i.n.)