Problém, ktorý sa čoraz častejšie objavuje v domácnostiach, rovnako tak v panelových a starších rodinných domoch, ako aj novostavbách... Kým sa ho podarí vyriešiť, potrápi veru mnohých a to dokonale. Plesní totiž existuje mnoho druhov a keď sa objavia, je často skutočne veľmi ťažké, zbaviť sa ich. Väčšina týchto mikroorganizmov je tak odolná, že im nevadia ani vysoké teploty, ani chlad. Naopak, málo odolný voči nim je práve ľudský organizmus. Prítomnosť plesní v obytných interiéroch vyvoláva totiž u mnohých ľudí nepríjemné ochorenia dýchacích ciest, akými sú alergie či dokonca astma. Najmä u detí sa plesne často podpisujú aj pod výskyt mnohých kožných ochorení.
Ako sa dostanú plesne do interiéru?
Do interiérov sa plesne dostávajú z exteriéru a to dvoma spôsobmi. Buď vetraním a infiltráciou, alebo sú do interiéru importované napríklad kontaminovanými predmetmi. Pre ich rast je vhodná teplota vzduchu od 10 do 30°C, prítomnosť organických látok a samozrejme vody, ktorá má pre ich množenie kľúčový význam. Rast plesní na vnútorných povrchoch obytných budov býva najčastejšie zapríčinený zlými tepelnotechnickými vlastnosťami stavebných konštrukcií, zatekaním vody a výskytom tepelných mostov, ale aj nesprávnymi hygienickými návykmi, ako je nedostatočné vetranie interiéru, nedostatočné vykurovanie alebo prehnané zvyšovanie vlhkosti pri varení, praní, alebo sušení prádla. K výskytu plesní totiž dochádza práve pri zvýšenej relatívnej vlhkosti vzduchu v interiéri, alebo vtedy, ak je povrchová teplota stavebnej konštrukcie nižšia, ako je kritická teplota vzniku plesní zodpovedajúca teplote a relatívnej vlhkosti v miestnosti.
Veľkú zásluhu na tvorbe plesní majú už spomínané tepelné mosty, vznikajúce najmä na nadokenných a naddverných prekladoch, v kútoch obalových konštrukcií a a miestach styku s vystupujúcimi konštrukciami, ktorými sú napríklad balkóny.
Najohrozenejšími miestami sú:
- kúty v stykoch obvodového plášťa a strechy
- plocha obvodového plášťa pri štíte a to najmä vtedy ak je zastavaná nábytkom
- kúty pri styku obvodového plášťa, priečelia a štítu
- miesta styku obvodového plášťa a podlahy v prípadoch nevykurovaných suterénov a podobne.
Plesne sa často môžu vyskytnúť aj po výmene starých otvorových konštrukcií, teda okien, z pôvodných drevených za tesné plastové okná bez vetracích štrbín. Po tejto výmene totiž dôjde k zmene vlhkostného režimu v interiéri. Výmenu okien na starších budovách je preto potrebné kombinovať aj so zateplením obvodného a strešného plášťa, čím sa dosiahne ohriatie povrchu vnútorných konštrukcií na teplotu, ktorá je vyššia ako teplota vhodná pre vznik plesní, prislúchajúca relatívnej vlhkosti a teplote vzduchu v danom interiéri.
Ak už bol interiér napadnutý plesňou, na rad by mal prísť postrek postihnutých plôch chemickými prípravkami, ktorý však nezaručí kompletné odstránenie plesní. V tomto prípade je jediné správne riešenie tohto problému odstránenie jeho príčiny.
V ďalšom kroku je teda nutné zlepšiť tepelnú ochranu obalových konštrukcií a odstrániť tepelné mosty prostredníctvom zateplenia budovy. Zároveň je však aj nutné zabezpečiť výmenu vzduchu v interiéri tak, aby sa znížila jeho relatívna vlhkosť.
Foto: infoniac.ru, gazeta.a42.ru