Jedným z najdôležitejších faktorov pri výstavbe nízkoenergetických domov bolo minimalizovanie tepelných strát a tým aj výdavkov na vykurovanie. Domy sa začali dôsledne tepelne izolovať. Tepelná izolácia striech, stien, podkrovia a podláh obydlí zabraňuje únikom tepla a tepelným stratám v zimnom období a zároveň zabraňuje prenikaniu tepla v letnom období čím zabezpečuje príjemné prostredie a mikroklímu.
Tepelná izolácia funguje na princípe zachytenia vzduchu v jej medzerách, čiže póroch, čím znižuje tepelnú vodivosť medzi dvoma priestormi alebo povrchmi. V súčasnosti je väčšina novostavieb vzduchotesná. Pri rekonštrukciách starších domov či budov dochádza tiež k utesňovaniu väčšiny špár a prieduchov, aby nedochádzalo k nežiaducim únikom tepla. Tým sa však zabraňuje prirodzenej výmene vzduchu v miestnostiach. Bez vetrania však vzniká v miestnostiach nedostatok čerstvého vzduchu, hromadia sa nepríjemné pachy a môže dochádzať ku vzniku plesní.
Vzniká bludný kruh, kde sa síce použitím kvalitnej tepelnej izolácie zamedzilo tepelným stratám prienikom chladného vzduchu do interiéru, na druhej strane však vznikali obrovské tepelné straty nekontrolovateľným vetraním. Nastal čas boja s vodnými parami. Všetky tepelné izolácie nemajú rady vlhkosť, lebo zvyšuje tepelnú vodivosť izolácie, čím ju znehodnocuje. Sklená alebo kamenná vlna sa iba veľmi ťažko zbavujú vlhkosti. Vzniku vodných pár v obývanom priestore nezabránime – sú následkom odparovania vody z ľudí či zvierat, vznikajú pri varení, pečení, upratovaní, umývaní, sprchovaní, odparujú sa izbové rastliny a podobne.
Vzdušná vlhkosť sa teda musí nejakým spôsobom dostať z uzavretého priestoru von tak, aby sa nemuselo sústavne vetrať (tepelné straty), ináč vznikne množstvo problémov. Klasické materiály, ako tehly, tvárnice sú dobre priedušné a prirodzenou cestou odvádzajú pary do exteriéru. Bolo by úplne fatálnou chybou zatepliť ich nepriedušným materiálom (napr. polystyrénom). Para totiž prejde murivom a a zráža sa buď v jeho vnútri, alebo v medzere medzi múrom a polystyrénom. Tam vzniknú plesne, ktoré už nemôžeme kontrolovať a týmto nepremysleným krokom znehodnotíme celú stavbu. Aby k tomuto nedošlo, používa sa pri zatepľovaní takzvaná parozábrana. Táto neprepustí vlhkosť z interiéru do izolácie v zimných mesiacoch, ani z izolácie do interéru v lete. Hovoríme o difúzne uzatvorenom systéme.
Parobrzda
Poznáme však modernejší spôsob odvetrávania tepelne izolovaných budov na molekulárnej úrovni – difúzne otvorený systém, nazvaný tiež parobrzda.
Parobrzda prepúšťa vlhkosť z teplejšej strany na chladnejšiu stranu. Tým nás v zime zbavuje orosených a plesnivých stien a v lete zabezpečí príjemnejšie a vlhšie prostredie v interiéri. Výhodou parobrzdy je teda schopnosť spätnej difúzie počas leta, kedy sa vlhkosť z izolácie uvoľňuje do interiéru. (Pri prederavení bežnej parozábrany dochádza k hromadeniu vlhkosti v tepelnej izolácii v okolí vzniknutej diery alebo netesnosti, čo spôsobuje degradáciu izolácie.)
Klasická parobrzda je vlastne polyethylónová (igelitová) fólia, spevnená vláknami. Stačí však maličká dieročka, cez ktorú začne vnikať vlhkosť, ktorá nemá kam uniknúť a tak dochádza k pomalému ale citeľnému poškodzovaniu muriva a samotnej izolácie. Aby sa tomuto problému predchádzalo, začali sa miesto parozábran používať parobrzdy.
Tieto fólie majú v zime svoje póry uzatvorené, aby do nich vnikalo iba veľmi malé množstvo vzdušnej vlhkosti a v lete sú otvorené, aby cez ne uniklo maximum vlhkosti – aby vyschli. Preto sa pri použití parobrzdy nemôže stať, že netesnosťou zo strany interiéru sa izolácia znehodnotí. Zjednodušene povedané – parobrzda povoľuje určité „dýchanie“ domu, pri ktorom sú však tepelné straty zanedbateľné.
Parobrzdy sa vyrábajú v dostatočných pracovných šírkach (1 – 1,5 m), aby sa obmedzili spoje. Dnes sa parobrzdy najčastejšie používajú pri stavbách nízkoenergetických a energeticky pasívnych domov. Montáž parobrzdy vyžaduje precíznu prácu. Spoje medzi pásmi parobrzdy sa prelepujú páskou s vysokou lepivosťou a pružným lepiacim tmelom.
Foto: www.haus29.blogspot.com, www.rgst.me, www.bau-in-mv.de