Ak by ste sa opýtali pred pár desiatkami rokov akéhokoľvek murára bez rozdielu vzdelania, či je možné postaviť dom bez malty, zrejme by ste namiesto odpovede dočkali významného poklopkania po čele. Totižto malta - táto kašovitá zmes piesku, vody, vápna (a niekedy cementu), bola jednoducho neprekonateľným stavebným spojivom po celé stáročia. Bez malty to vtedy jednoducho nešlo a kto by to skúšal inak, bol by označený prinajmenšom za hazardujúceho nevedka. Trend sa však prakticky nedávno veľmi rýchlo obrátil a na klasickú maltu už pri bežnej stavbe moderného rodinného domu skoro nenarazíte. Tempo tejto zásadnej zmeny, príklon k novým technológiám a opustenie tých starých jasne naznačuje, že nové stavebné spojivá – peny a lepidlá –ponúkajú toho na praktické účely stavby oveľa viac.
Kto môže za prehratý boj?
Prečo malta prehrala? Veď sa v stavebníctve používala už od čias stredoveku. Čo sa stalo? Áno, tehly sa na maltu kládli stovky a stovky rokov. Lenže bolo to v dobe, kedy sa veľmi málo vedelo o efekte tepelných mostov. Práve riziko únikov tepla sa ukázalo byť jedným zo zlomových faktorov, ktoré odsunuli klasické murovacie materiály (pálené tehly) na vedľajšiu koľaj. Malta ako spojivo bola síce fajn, ale bola pomerne pracná a technicky náročná (pomalá) na výrobu. Žiadala si tiež vyššie zručnosti murára. Jej hlavná kvalita spočívala v tom, že šikovne dorovnávala parametrické nedostatky v prevedení murovacieho materiálu, pálených tehál. Údaje o rozmeroch tehál totiž boli totiž (slušne povedané) orientačné, a nie každé dve náhodne vybrané tehly z jednej várky boli rovnaké. Miery boli skôr približné, a skutočné rozmery okolo nich voľne oscilovali v milimetrových odchýlkach. A dá sa odvodiť, že 4 milimetre rozdielu výšky dvoch tehál v jednom rade na jednom poschodí (desiatich radoch tehál) urobili 4-5 centimetrov odchýlky.
Malta dokázala všeličo z toho zatrieť, dalo sa s ňou priložiť, dorovnať aj do nej zaklopnúť. Vyrovnávala nepravidelnosti a rozdiely. Preto murár nedal bublinkovú vodováhu a gumové kladivko z ruky. Pochopiteľne, že táto vtelená technologická nepresnosť deptala výrobcov stavebných materiálov, ktorí chceli preraziť so skutočne normovanou precíznosťou. A tak sa zrodili tehly brúsené. Vyrábané a vypaľované povedzme o chlp väčší, a potom zabrúsené frézou na naozaj presný profil.
Lenže taká precíznosť murovacieho materiálu už nemohla funkčne korešpondovať s maltou, nanášanou triezvo v centimetrovej vrstve. Doba išla ďalej. Malta bola odsunutá na vedľajšiu koľaj. Zo zásadného spojovacieho materiálu sa chvíľku ešte udržala v kategórii spojiva pre silne namáhaný stavebný materiál a ako omietkový materiál (vápenná malta), ale ani v týchto dimenziách sa už nedokázala udržať. A dnes už je teda skôr minulosťou, ktorú nahradili modernejšie a funkčnejšie spojivá.
Tenkovrstvové spojivá – prvé husle moderného stavebníctva
Napríklad stavebné lepidlá. Asi nemá cenu riešiť ich detailnú charakteristiku (suché, polymérové, viaczložkové), pretože prakticky každý väčší výrobca murovacích materiálov „má tí svoju“, designované na svoj konkrétny produkt. Hodí sa pritom pridržať sa lepidla výrobcu značky A spolu so stavebným materiálom značky A . Zbytočné experimenty totiž prídu draho. Lepidlá sú totiž laboratórne testované a normované práve na konkrétny murovací materiál, jeho pórovitosť a nasiakavosť, prenášanie vlhkosti u spojiva do muriva. Inde fungovať nemusia a to čo spoľahlivo udrží pórobetón, určite nebude sedieť pri tvarovkách. Majú odlišné vlastnosti, aj zloženie a ich adhezívny efekt je založený na inom chemicko-fyzikálnom princípe.
Na porovnanie s klasickou maltou – tam sa spojivová vrstva pohybovala niekde medzi 1-2 centimetrami, u lepidiel sme 1-2 milimetre. Čo je v kontexte tepelných mostov a prípadných strát naozaj poriadny rozdiel.
Montážne stavebné peny
Montážne stavebné peny vytvárajú ešte tenší povrchový film, a sú teda (teoreticky) lepšie, než stavebné lepidlá na murovanie. Pri pene aplikovanej z tuby sa výrazne zrýchľuje proces kladenia muriva. Pochopiteľne, že už si nenatiahnete (ako pri malte) spojivo na celú jednu stenu, ale postupujete skôr po kratších pásikoch (1-2 metre).
Foto: www.profidom.com.ua, www.indiamart.com
Text: Ivan Nôta