Tehly sa vyrábajú vypaľovaním z ílov a tehliarskej hliny, z čoho plynie ich základná výhoda a tou sú bohaté ložiská suroviny nachádzajúci sa v prírode. Ich nízke ceny sú ovplyvnené aj polohami tehelní, ktoré sa stavajú v blízkosti zdroja a tým udržujú nízke náklady na výrobu.
Požadované vlastnosti konečných produktov ako pevnosť, odolnosť proti poveternostným vplyvom, objemová hustota, atď., ovplyvňujú výrobcovia precíznym percentuálnym zložením výrobných surovín, teplotou a dobou vypaľovania. Klasická pálená tehla má vysokú statickú nosnosť, ustálenú hmotnostnú vlhkosť 0,5 až 1,8 %, je nehorľavá, prepúšťa vodné pary a navyše má dobré zvukovo-izolačné vlastnosti. Tehla je teda vhodná nielen na výstavbu obvodových múrov ale aj vnútorných nosných a deliacich stien. Pretože tieto tehly majú rôzne vlastnosti, delia sa podľa spôsobu použitia do viacerých pevnostných tried označených pevnostnými značkami. Tvorí ich písmeno P a číslica, ktorá zodpovedá pevnosti v Mpa. Tak podobne je pri kúpe tehál rozhodujúca aj ich mrazuvzdornosť, označovaná ako M. Číslica za týmto písmenom označuje počet cyklov zmrazenia a rozmrazenia, ktorým je schopná odolať.
Tehla prechádza neustálym technologickým vývojom a ich výrobcovia sa snažia o vylepšenie ich vlastností. Podľa tvaru, váhy, materiálu a najmä prevedenia, sú rozdeľované do ďalších skupín.
Plná pálená tehla nie je najlepším tepelným izolantom, ale má výbornú trvanlivosť a taktiež dobré akustické vlastnosti. Lepším tepelným izolátorom je tehla vápencovopiesková, má taktiež výbornú trvanlivosť, ale jej nedostatkom je o niečo vyššia cena.
Niektoré druhy tehál sú plné iné dierované, čo znamená, že ich vnútornú štruktúru tvorí systém zvislých dutín. Takéto tehly sú výborným izolátorom, pretože dutinky majú postavené tak, aby kládli čo najväčší odpor prechodu tepla.
Aby sa dosiahla nižšia hmotnosť tehál začala sa pri ich výrobe využívať technológia nazývaná ľahčenie, čo znamená, že do suroviny potrebnej na ich výrobu sa primiešavajú tzv. ľahčivá, ktoré pri vypaľovaní vyhoria a v tehlovej hmote po nich zostane len množstvo jemných pórov. Zaujímavé je, že práve tento výrobný postup zabezpečil ďalšie zvýšenie ich tepelnoizolačných vlastností.
Tehlové tvarovky sa vyrábajú v rôznych rozmeroch podľa druhu použitia. Na stavbu obvodového muriva sú to napríklad tvarovky od dĺžky 380 do 490 mm. Výška je väčšinou jednotná a spolu s výškou ložnej škáry vytvára rozmer 250 mm. Ložná škára sa vypĺňa maltou po celej šírke muriva, ale podľa jednotlivých druhov tehál môžu výrobcovia doporučiť aj iný postup. Malta sa dá nanášať aj v pravidelných oddelených pásoch určitej danej šírky. Takto vzniká v malte vzduchová dutina, ktorá podporuje tepelný odpor celkovej konštrukcie.
Na stavbu vnútorných nosných priečok sa používajú tvarovky s väčšou hmotnosťou a aj vyššou pevnosťou, zatiaľ čo na stavbu deliacich priečok sa používajú tvarovky užšie.
Ešte takmer novinkou na našom stavebnom trhu sú pálené tehly brúsené. Dovoľujú murovanie s najmenšou výškou ložných škár, ktoré sú vysoké len 1 mm. Znižujú tak pracnosť pri murovaní, úsporu malty a pričiňujú sa k čiastočnému zredukovaniu tepelných mostov, ktoré ložné škáry medzi jednotlivými vrstvami tehál vytvárajú.
Foto: www.stroirs.com.ua, www.bprice.ua