Tento krok je veľmi dôležitý, ináč by pri pálení mohli vplyvom pary napučať. Škridle s otvorenými pórmi sa vypaľujú pri teplotách 900-1000°C, kým škridle s uzavretými pórmi musia byť doslova spečené a preto sa vypaľujú pri teplotách 1200 - 1300°C. Čas a teplota výpalu ovplyvňujú tvrdosť a odolnosť pálených škridlí proti poveternostným vplyvom. Celý proces vypaľovania od ohrevu cez výpal až po chladenie trvá asi 5 dní v závislosti od kvality hliny a vlastností výliskov.
Ak chce výrobca zmeniť povrchovú farbu škridly bez toho, aby sa zmenili jej vlastnosti, využije špeciálne pripravené ílovité bahno, do ktorého sa podľa požadovanej farby primiešajú príslušné minerály alebo oxidy kovov. Táto zmes sa nanesie na povrch škridly (ešte pred vypálením) máčaním alebo nastriekaním. Matný, neglazovaný povlak vytvorený na povrchu škridly takýmto spôsobom sa nazýva engoba. Lesklý povlak s otvorenými pórmi pripomínajúci glazúru sa dosahuje použitím zmesi, ktorú tvorí ľahko taviteľná hlina. Tá sa počas výpalu speká a vytvára sklovité kvapky. Hoci sa oficiálne tento povlak nazýva Terra sigilata, takisto sa označuje, ako engoba.
Glazúra sa nanáša rovnako ako engoba na nepálený výlisok. Tvoria ju ľahko taviteľné hliny s prímesou kovov, ktoré vytvárajú sklovitý tesný povlak, sfarbený podľa želania výrobcu. Aplikáciou glazúry sa získajú povrchy so žiarivými farebnými odtieňmi, prípadne biele alebo čierne povrchy, čím sa dosiahne estetický účinok. Glazúra úplne uzavrie póry pálenej škridle.
Foto: stroimdom.com.ua
(i.n.)