Ak chcete dostať do pomykova väčšiu časť dnešnej mládeže, opýtajte sa ich, či vedia čo je to pavlač. Veru, takmer zabudnuté slovo dnes často prekvapí aj dospelých. Pritom samotná koncepcia pavlačí ohlásila veľký návrat. Tentokrát však už nie, ako konštrukčný prvok jednoduchých bytových domov, ale ako architektonický prvok domov, spadajúcich do kategórie tých luxusnejších.
Samotná pavlač je dodnes definovaná ako otvorená pozdĺžna horizontálna domová komunikácia obyčajne vyložená pred priečelie bytového domu. Tým pádom sú z nej prístupné priestory alebo byty. Nadväzuje na jedno alebo viac schodísk, pričom znižuje ich potrebný počet v bytovom dome.
Dnes už na takéto byty narazíme len veľmi zriedka, no ten, kto v nich niekedy býval vám určite potvrdí, že mali svoje neopakovateľné čaro. A tak možno aj kvôli nostalgickým spomienkam si dávajú mnohí ľudia zakomponovať pavlač do plánov stavby vlastného domu.
Pritom prvé pavlače u nás a v susedných Čechách sa začali stavať už v devätnástom storočí a to hlavne pre malé byty prevažne pre chudobných robotníkov, ktorí s nástupom priemyselnej revolúcie zamierili z vidieka do miest. Pavlače v niekoľkoposchodových domoch pripomínali vidiecke priedomia, gánky či české „zápraží“ s rozdielom, že tentokrát kraľovali poschodiam. Chodba pozdĺž bytov ale nebola samoúčelná. Šetrila priestor v dome a plány na takéto objekty potom neboli zložité. Chodba po jednej strane domu umožňovala usporiadať jednoduché malé byty vedľa seba bez väčšieho vymýšľania a komplikovaného architektonického riešenia. Rovnaké radenie bytov navyše uľahčilo aj orientáciu domov na východ a západ.
Byty pre chudobných však neponúkali žiaden luxus. Kuchyňa alebo jedáleň na strane pavlače a izba orientovaná na opačnú stranu. Voda ani toaleta v bytoch z konca 19. storočia rozhodne neboli. Ľudia si museli vystačiť s jedným kohútikom a tiež s jednou toaletou na poschodí. Aj tak bolo bývanie v pavlačových domoch pred koncom 19. storočia veľmi drahé. Pretlak ľudí, ktorí prichádzali do miest, bol veľký.
Pavlače z neskoršej doby mali v každom byte vodu aj toaletu. O veľkej metráži však ich obyvatelia mohli nechať snívať. Bežne mali pavlačové byty len okolo 26 metrov štvorcových. Zahŕňali izbu, kuchyňu a kúpeľňu s toaletou. Nevýhodou pavlačových domov bola čiastočná strata súkromia. Do miestností pozdĺž chodby bolo vidieť, a nielen to. Vďaka pavlačom nebolo ťažké sledovať život susedov - čo nosia domov, kedy prichádzajú a odchádzajú a hlavne s kým. Práve narušenie intimity a riziko zhoršenia sociálnych vzťahov v dome sú uvádzané ako krízové vlastnosti tohto typu bytových domov.
Dnes je však situácia iná. V terajšej dobe sa pavlače používajú predovšetkým v oblastiach miernejšieho podnebia u bytových objektov s menším počtom podlaží. Tvoria akúsi komunikačnú spojnicu medzi obyvateľmi domu, ktorí sú však v maximálnom počte prípadov v príbuzenskom vzťahu.
Suplujú tak terasy, verandy a miesta, kde si rodina dáva spolu rannú kávičku, prípadne len sedí pri rozhovoroch. Nie je nič nezvyčajné nájsť pavlače aj na viacpodlažných chalupách, kde sa však architektonicky približujú k pavlačom spred sto a viac rokov aby nenarúšali celkový starosvetský dizajn chalupy.
Kedysi sa pavlače po materiálovej stránke vytvárali z najrôznejších zdrojov. Tie najjednoduchšie boli celodrevené, často sa materiály kombinovali (tiež s ohľadom na statické zabezpečenie vykonzolovanej konštrukcie sa užívali rôzne kotviace prvky). V novšej dobe sa na pavlač začínali uplatňovať aj železobetónové prvky (najmä dosky podlahových polí).
Rôzne materiály sa používali aj pre následné úpravy (meniace sa požiadavky na komfort často viedli k vytváraniu vonkajších stien.
Z pohľadu dnešnej architektúry má pavlač stále (i keď menej využívané) miesto aj pri moderných stavbách.
Foto: canal.eu.com, architecturaldigest.com, rollingsglass.co.uk, howtofurnish.com, airbnb.es, gonola.com, epiteszforum.hu, otthonkereso.com
Autor: Ivan Nôta