Voľba materiálu nosnej vrstvy je jedným z najdôležitejších krokov pri celej realizácii podlahy.
Pri pokladaní novej podlahy je veľkou chybou venovať všetku pozornosť len výberu krásnej nášľapnej vrstvy. Je síce pravda, že tá bude síce z celej podlahy ako jediná vidieť, pod povrchom sa ale skrýva ešte nosná vrstva, ktorej výber a realizáciu by ste nemali podceniť, aby bola podlaha dokonale rovná a pevná. Ako sa rozhodnúť a aký materiál zvoliť? Čítajte ďalej.
V súčasnosti odborníci najčastejšie odporúčajú liate potery, ktoré sa rozdeľujú na cementové a anhydritové. Každý z nich nájde uplatnenie niekde inde.
Anhydritový poter
Do domácností sa najlepšie hodí poter na anhydritovej báze. Skvelo si totiž rozumie s väčšinou nášľapných vrstiev, od vinylu až po parkety. Naviac má veľmi vysokú pevnosť v ohybe a jeho vrstva vďaka tomu môže byť vysoká len 3 cm. Okrem toho anhydritová podlaha rýchlejšie vysychá a je možné ju intenzívne vysušovať, bez toho aby sa deformovala či popraskala. Anhydritové potery sú navyše pri pokládke vysoko tekuté (samonivelačné), takže ich nie je potrebné nijako vyrovnávať.
Cementový poter
Pri realizácii podlahy v pivnici, garáži, ale i napríklad v saune nesmiete zabúdať na to, že tu bude väčšia vlhkosť. Tá anhydrítovým poterom príliš nesvedčí, môžete tu ale využiť cementové potery, ktorým vlhkosť nevadí. Dokonca je na ne možné pokladať krytinu ešte pred vyschnutím. Majú aj ďalšie výhody. Cementové potery je možné čerpať hadicou až na vzdialenosť 180 m a do výšky okolo 30 m, čo využijete najmä pri pokladaní podláh na neprístupných miestach. Nie je totiž problém poter zaviesť hadicou trebárs do pivnice, bez toho, aby bola potrebná prípojka vody alebo elektriny.
Špeciálny poter
Pokiaľ doma zvažujete nainštalovať vyhrievanú podlahu, je výber materiálu nosnej vrstvy obzvlášť dôležitý. Podlahové kúrenie je čím ďalej tým obľúbenejšie, pretože teplo sálajúce priamo z podlahy je nesmierne príjemné. Navyše je tento spôsob prenosu tepla tiež zdravý, lebo nevysúša vzduch a nevíri prach. Pri voľbe správneho druhu základu podlahy je tento druh vykurovania naviac aj veľmi efektívny. Ak však zvolíte zlý materiál, na teplo si poriadne počkáte.
Nosná vrstva z betónu sa zahrieva až 4 hodiny, pretože má nízku tepelnú vodivosť, a navyše vytvára vzduchové bublinky okolo trubiek kúrenia. Časť tepla sa preto stratí namiesto toho, aby prešla do miestnosti. Nič také vám ale nehrozí, ak zvolíte anhydritový poter. Pretože sa pri liatí chová ako voda, dokonale obklopí rozvody kúrenia a zamedzí vzniku bubliniek. Navyše disponuje lepšími tepelnými vlastnosťami a vďaka vysokej pevnosti v ohybe môže byť jeho vrstva tenšia. To všetko spôsobuje, že sa zahrieva výrazne rýchlejšie.
Úplne ideálne je potom zvoliť poter špeciálne vyvinutý pre použitie s podlahovým kúrením. Ten má oproti betónu až 2,5 × vyššiu tepelnú vodivosť a jeho vrstva môže byť ešte tenšie ako u bežných anhydritových poterov. Vďaka tomu si môžete užiť maximálne pohodlie - a nohy budete mať v teple už za 30 až 40 minút.
Foto: diam-almaz.ru
Text: Ivan Nôta