Najväčším problémom podkrovných priestorov pod šikmou strechou je ich nízka teplotná stabilita. Tá sa prejavuje najčastejšie zlou klímou vnútorného prostredia a rýchlym prehrievaním v letnom období. Tento problém by mohla vyriešiť masívna, teda ťažká strecha.
Na to, aby sa z podkrovných priestorov vytvorili plnohodnotné miestnosti s kvalitnou celoročnou klímou a dostatočnou tepelnou akumuláciou bolo potrebné navrhnúť strechu, ktorá sa svojou konštrukciou podobá múru rodinného domu. Tak vznikli ťažké alebo tiež masívne strechy. Na prvý pohľad vyzerajú, ako klasické strechy s trámami a strešnou krytinou. No ich celková konštrukcia je úplne rozdielna.
Nosnou časťou ťažkej strechy sú masívne dielce (veľkoformátové stavebné montážne diely dostatočnej hrúbky) napríklad z pórobetónu. Tieto sa kladú na nosnú konštrukciu.
Samotný pórobetón má schopnosť tlmiť teplotu v kombinácií so schopnosťou uchovávať teplo a chlad. Navyše tieto montážne diely akumulujú tepelnú energiu a spomaľujú jej prestupnosť medzi vnútorným a vonkajším priestorom. Priamo na montážne diely sa lepia izolačné dosky, ktoré majú vynikajúce izolačné vlastnosti. Tak vznikne homogénna strešná konštrukcia s dokonalými izolačnými parametrami a optimálnou tepelnou akumuláciou.
V súčasnosti je obvodovým stenám domu venovaná oveľa väčšia pozornosť ako streche. Malo by to však byť naopak. Práve strecha je vystavená klimatickým vplyvom najviac. Oveľa viac ako vonkajšie steny. Plocha samotnej strechy je pritom spravidla väčšia ako plocha obvodového muriva. Silné izolačné vrstvy klasickej ľahkej strechy síce v zime „držia“ v budovách teplo, v lete nedokážu zabrániť prehrievaniu miestností. Až 80% slnečného žiarenia vniká do domu cez strechu. Kým v klasických podkrovných miestnostiach býva v lete niekedy príliš horúco, masívna strecha akumuluje slnečnú žiaru a poradí si s veľkým tepelným zaťažením.
Atraktivita chladného prostredia v lete nie je jediným prínosom masívnych striech. Medzi strešnou krytinou a masívnymi dielmi s izolačnými doskami vzniká prevetrávaná vzduchová vrstva. Celá konštrukcia je tak difúzne veľmi otvorená a nedochádza v nej k nežiadúcej kondenzácií vodných pár. Ťažká strecha sa zaobíde bez použitia problematických parotesných fólií. Tým odpadajú nemalé finančné náklady na izoláciu oproti klasickým strechám. Vnútorná časť strechy je hladká.
Pohľadovo pôsobí, ako obyčajná stena a býva spravidla omietnutá rovnakou omietkou ako vnútorné steny domu. Relatívne malá hmotnosť panelov je výhodou pri dimenzovaní nosnej konštrukcie. Masívna strecha má zároveň vynikajúce protihlukové vlastnosti. Zvuk je tlmený tak smerom von ako i dovnútra domu. K jej ďalším kladom patrí tiež vysoká protipožiarna odolnosť strechy. Teplotné mosty, vznikajúce práve v oblasti striech sú zredukované na minimum. Následkom kondenzačnej vody nevznikajú žiadne škody a nevyskytuje sa korózia.
Montáž masívnych panelov je jednoduchá a rýchla, nedochádza k spracovateľským chybám. To prináša okrem úspor času a financií tiež spoľahlivosť pri plánovaní doby výstavby. Otvory v streche panelov bývajú individuálne projektované, no z ekonomických dôvodov sa berie do úvahy šírka dosiek strešných panelov. U väčších otvorov sa môžu použiť kovové rámy a opory. Realizácia takejto strechy je v súčasnosti nákladnejšia ako bežný drevený krov, ale vzhľadom na stále dôležitejšie šetrenie energie a snahu dosiahnuť dokonalú tepelnú pohodu v interiéroch, sa táto nevýhoda v dlhodobom aspekte stráca.
Strešné dielce je možné použiť na sedlové, pultové, manzardové alebo oblúkové strechy. Kompletná realizácia strešnej plochy na bežnom rodinnom dome so sedlovou strechou netrvá dlhšie ako jeden pracovný deň. Ťažké strechy sa vyrábajú tiež z iných materiálov, napríklad z drevených panelov.
Foto: www.ais-online.de