Omietky musia byť v prvom rade odolné voči vode, teda hydrofóbne a taktiež odolné proti poveternostným vplyvom. Samotná realizácia povrchových úprav nie je zložitá. Na použitú izolačnú vrstvu obvodových stien alebo na samotnú stenu sa nanesie vrstva stierky a na ňu vhodný druh omietky. Pred nanesením omietky musí však byť podklad dokonale zbavený nečistôt.
Vonkajšie omietky sa podľa počtu vrstiev delia na jedno -, dvoj - a trojvrstvové. V prípade trojvrstvových sa na podklad aplikuje prednástrek, ktorého úlohou je zlepšiť priľnavosť omietky. Ich hlavnou vrstvou je jadro, ktoré sa aplikuje najskôr po 24 hodinách od prednástreku. Vrstva jadra je hrubá približne do 2 cm a po jej vyzretí sa zvyčajne po 2-3 týždňoch sa nanáša dekoračná omietka. V prípade, že má dekoračná omietka odlišné vlastnosti ako použitá jadrová, musí sa podklad penetrovať, aby sa zvýšila jeho priľnavosť. Omietky tvorí voda, plnivo, spojivo a prísady, pričom všetky zložky majú podiel na ich výsledných vlastnostiach.
Najtradičnejšie a najčastejšie z tzv. mäkkých omietok sú omietky minerálne, ktoré pozostávajú z piesku a spojiva, ktorým bolo kedysi vápno, no v súčasnosti ho nahradzujú cement alebo sadra. Zmiešaním týchto zložiek a pridaním vody sa vytvorila tvrdnúca zmes, schopná udržať sa na murive, betóne ale i na zatepľovacích materiáloch a presvedčiť svojimi fyzikálnymi vlastnosťami. Takáto omietka síce prepúšťa pary, na druhej strane však aj rýchlo nasiaka, preto treba jej povrch ochraňovať najmä proti dažďu ochranným náterom. Pretože povrch minerálnych omietok je drsný, mal by ochranný náter byť umývateľný, aby sa prípadné usadené nečistoty z neho dali ľahko odstrániť.
Šľachtené minerálne omietky sú farebne upravované a veľmi stále. Povrch omietok sa dá plasticky upravovať pomocou špeciálnych technológií pri ich nanášaní, ale tak isto sa dá aj vyhladiť.
Pretože omietok existuje veľa druhov, nie je jednoduché sa v ich vlastnostiach pri aplikácii na materiály použité na stavbu obvodových múrov, vyznať. Pri kombinovaní materiálov, je teda nutné požiadať o radu skúseného odborníka.
Silikátové omietky obsahujú namiesto cementu alebo sadry draselné vodné sklo a svojou kvalitnou sú predurčené na povrchovú úpravu historických budov. Výhodou je ich pružnosť, paropriepustnosť a dobrá umývateľnosť. Aplikovať ich možno len na suché a vyzreté minerálne podklady. V prípade, že majú byť použité v extrémnych podmienkach je ich ešte nutné ošetriť povrchovým náterom.
Silikónové omietky pripomínajú svojim povrchom akrylátové nátery, sú pružné, paropriepustné a dajú sa ľahko udržiavať. Ich veľkou výhodou je to, že sa hodia na všetky druhy podkladov.
Najväčšou výhodou disperzných omietok je vynikajúca odolnosť voči mechanickému poškodeniu ale i poveternostným vplyvom, preto nepotrebujú žiadne ďalšie povrchové úpravy. Nevýhodou je pomerne nízka paropriestupnosť a fakt, že nie sú vhodné na použitie pri rekonštrukciách. Pred ich použitím je totiž potrebné naniesť na povrch novú podkladovú omietku.
Sanačné omietky sa používajú najmä na fasády, ktoré majú problém s vlhkosťou zo zeme. Ich vlastnosti zabránia tvorbe touto vlhkosťou spôsobovaných škvŕn a pliesní. Pozor pri povrchovej úprave. Náter musí mať paropriepustné vlastnosti rovnaké ako omietka, inak by sa jej sanačná funkcia negovala.
Foto: ascherl-stuck.de