Konštrukcia obvodových stien a jej kvalita podstatným spôsobom vplýva na tepelnú pohodu v dome. Jej úlohou je ochraňovať interiér pred pôsobením chladného počasia alebo horúčav a zároveň neprepúšťať v zime drahé vykurovacie teplo cez steny smerom do ovzdušia. Úniky tepla cez ich plochu tvoria v priemere až okolo 35 % celkových tepelných strát budovy. Tepelná izolácia stavby by nám teda mala ušetriť podstatnú časť nákladov na vykurovanie.
Ak sa rozhodnete pre vonkajšie zatepľovanie staršieho domu, je nutné, aby ste si na obhliadku a zistenie stavu jeho obvodového plášťa prizvali odborníka, ktorý rozhodne o ďalšom postupe. Môže sa totiž stať, že budete musieť z múrov odstrániť pôvodnú omietku alebo dokonca upravovať pred zateplením jej pôvodný podklad.
Obvodový plášť sa dá zatepliť niekoľkými spôsobmi a to z interiéru alebo exteriéru. Z interiéru však zatepľujeme len v tom prípade, ak nemáme inú možnosť. Pri tomto druhu zateplenia totiž vzniká na obvodových múroch množstvo tepelných mostov, ktoré majú negatívny vplyv na akumulačnú schopnosť stien. Pôsobením mrazu na nechránenú konštrukciu sa v jej vnútri môže zrážať para, ktorá by časom mohla spôsobiť vznik pliesní. Ak nám už skutočne nezostáva iné riešenie, musíme dbať na to, aby realizácia zateplenia interiéru bola skutočne kvalitná.
Jedným zo spôsobom ako zatepliť obvodové steny z exteriéru je použitie tepelnoizolačných omietok, ktoré sú oproti bežným omietkam obohatené granulami penového polystyrénu, perlitu atď. Navyše fasády upravené tepelnoizolačnými omietkami získajú veľmi príjemný vzhľad v niektorom z odtieňov bohatej farebnej ponuky.
Najúčinnejším zateplením však stále zostáva zateplenie z exteriéru a to sa dá realizovať dvoma konštrukčnými spôsobmi. Fasádne zatepľovacie systémy sa skladajú z dvoch základných vrstiev a to z tepelnej izolácie a z pohľadovej, čiže krycej vrstvy. Ak sú jednotlivé vrstvy navzájom celoplošne spojené tak, že medzi nimi nevzniká žiadna vzduchová medzera, jedná sa o jednoplášťový čiže kontaktný zatepľovací systém. Ak sa medzi vrstvou tepelnej izolácie a pohľadovou vrstvou nachádza prevetrávaná vzduchová medzera, hovoríme o dvojplášťovom čiže prevetrávanom zatepľovacom systéme.
Kontaktný zatepľovací systém
Pri jeho realizácii ide o mokrý stavebný proces, pri ktorom vzniká vzájomné prepojenie izolantu s pôvodnou konštrukciou.
Ako tepelná izolácia sa najčastejšie využívajú dosky polystyrénov EPS a XPS a tuhé minerálne vláknité dosky, menej častejšie penový polyuretán a k podkladu lepia sa pomocou lepiacich stierok celoplošne, pásovo, bodovo alebo sa prichytávajú mechanicky pomocou tanierových hmoždiniek. Hrúbka tepelnej izolácie závisí od použitého druhu izolantu, ale pohybuje sa zvyčajne v rozpätí od 8 do 16 cm.
Na nalepené platne izolantu sa vrstvy lepiacej stierky vtlačia pásy mriežky alebo pletiva, ktoré sa na spojoch musia prekrývať aspoň na ploche 10 cm. Keď stierka zaschne, nanesie sa podkladový penetračný náter a neskôr sa celý systém povrchovo upraví. Na jeho konečnú úpravu sa využívajú silikátové alebo minerálne omietky.
Nevýhodou tohto systému je dlhšia prípravná fáza a to, že celá účinnosť zateplenia je závislá od kvality použitých materiálov. S pomalším postupom prác treba rátať aj priamo na stavbe, nakoľko ide o mokré stavebné procesy, ktoré si pred ďalším krokom vyžadujú určitý čas schnutia.
Odvetraný zatepľovací systém
Na rošt je upevnený tepelnoizolačný materiál - najčastejšie minerálnovláknité dosky. Ich hrúbka je obyčajne väčšia ako hrúbka izolantu pri kontaktom zatepľovacom systéme.
Medzi izoláciou a obkladom sa tak nachádza prevetrávaná vzduchová medzera, ktorá robí tento systém bezpečnejším, pretože v ňom nedochádza ku kondenzácii vodných pár. Ďalšou výhodou prevetrávaného zatepľovacieho systému je aj možnosť jeho realizácie v každom ročnom období.
Foto: www.birzhaplus.ru, www.inlar.ru