Predstavte si fasádu, ktorá bude na vonkajšie vplyvy a prostredie reagovať ako pokožka. Že sa to nedá? Tu je nápoveda: Fasáda budúcnosti musí byť schopná reagovať na vonkajšie prostredie ako pokožka. Jej povrch musí byť vodovzdorný, predsa však priedušný, reagujúci na vonkajšie vplyvy, ako vysoké a nízke teploty zmenou svojich vlastnosti.
Takéto fasádne materiály už sú skutočnosťou, či už ako ultratenké povrchy odolne proti oderu, ktoré umožňujú redukciu výroby aj spotreby, alebo ako vysoko efektívne izolačne vrstvy, schopne akumulovať tepelnú energiu. Nanomateriály prenikli do stavebníctva.
Trpaslík
Nanotechnológia je v súčasnosti označovaná za kľúčovú technológiu 21. storočia. Zaoberá sa tvorbou a aplikáciou technológií na nanometrovej škále (približne 1 - 100 nm). Pojem "nanotechnológia" sa v súčasnosti často používa, najmä v medicínskej a biotechnologickej oblasti, ale mnohým ľuďom je stále neznámy. Nanotechnológie majú sľubnú budúcnosť, hoci ich história nie je krátka.
V roku 1913 bol vyvinutý mikroskop na pozorovanie častíc nanometrovej veľkosti. Termín "nanotechnológia" zaviedol v roku 1974 Norio Taniguči na Tokijskej univerzite, keď potreboval opísať výrobné metódy s presnosťou menšou ako mikrometer (tisícina milimetra). Pojem "nano" je odvodený z gréckeho slova "nanos" a latinského "nanus" a znamená "trpaslík". Jeden nanometer (nm) je jedna milióntina milimetra a jedna bilióntina metra.
Nanofasáda
Základné nanomateriály sa miešajú s inými surovinami alebo sa na ne nanášajú, aby sa vytvoril povlak s novými a lepšími vlastnosťami. Práve táto charakteristická vlastnosť sa dá využiť na zlepšenie vlastností fasád. Nanočastice sa môžu nanášať konvenčnými metódami, ako je ponáranie alebo povrchové striekanie, alebo technikami CVD (chemická depozícia z plynnej fázy).
Tieto postupy materiálom získať nové vlastnosti alebo vytvoriť úplne nové materiály, ktoré sa najčastejšie používajú vo fasádnych systémoch v stavebníctve. Predstavujú optimalizáciu existujúcich materiálov a zlepšenie ich štrukturálnych, statických alebo estetických vlastností. Funkčnosť fasády sa odráža aj v úsporách energie. Hlavnými funkčnými vrstvami fasády sú tepelná izolácia a hydroizolácia. Práve tieto funkčné vrstvy môžu s využitím inovatívnych nanotechnológií výrazne zlepšiť svoje vlastnosti, čo vedie k vyššej energetickej účinnosti celej budovy.
Priesvitná fasáda
Presklené fasády sú v súčasnosti „in“. Ak sa vytvorí priesvitná časť fasády pomocou skla s nanočasticami, dostane fasáda priam zázračné vlastnosti. V skutočnosti sa fasáda stane „smart“ stavebným prvkom.
Prispôsobivé a inteligentné fasády budov poznajú a môžu meniť svoju priehľadnosť podľa svetelných podmienok v exteriéri. V závislosti od typu podnetu zasklenia je zasklenie fotochromatické, elektrochromatické, termochromatické alebo plynochromatické. Mimoriadne zaujímavé sú procesy, ktoré sa nastavujú v zasklení fasády bez elektrických spínačov a riadiacich systémov na riadenie procesu. Ide napríklad o termotropný tieniaci systém, ktorý sa podľa teploty okolia prepína medzi čírym a mierne difúznym stavom.
Pri intenzívnom slnečnom žiarení a vyšších teplotách sa zasklenie stáva nepriehľadným. Keď vonkajšia teplota klesne pod referenčný bod, sklenený panel sa stane priehľadným. Ide o laminovaný sklenený panel, v ktorom je vrstva polymérovej živice vložená medzi dve tabule skla. Nanokomponenty vo vrstve živice sú zodpovedné za efekt spínania, pričom spínanie nie je elektrické.
Foto: news.mit.edu, archello.com Text: Ivan Nôta