Exteriér a kompozitné materiály

Ľudstvo si už dávno uvedomilo, že možnosti využitia materiálov tzv. “starého typu“ sú vyčerpané. A tak zo zvyšujúcimi sa nárokmi na materiály v stavebníctve, priemysle a iných odvetviach bolo nutné skúmať a vytvárať materiály nové s oveľa lepšími a vyhovujúcejšími vlastnosťami. Tak vznikli materiály nového typu – kompozitné.

Využívanie kompozitných materiálov v interiéroch, či exteriéroch nie je novinkou. Stretávame sa s ním už oddávna. Vznikli skôr, ako dostali názov kompozitné. Príkladom môže byť linoleum, ktoré bolo vyrobené už v roku 1844. Kompozitný materiál je vlastne materiál zložený najmenej z dvoch fáz so špecifickými vlastnosťami. Základom na ich výrobu je tzv. matrica (menej pevný materiál) a spevňujúca fáza (s mnohonásobne vyššou pevnosťou). V prípade linolea je to spojenie kaučuku (prírodného, či syntetického) s výplňou (korok, juta, drevná hmota, tkanina a pod.)

Kompozitné materiály

Kompozitné materiály sa delia na kovové, polymérové (termoplasty), keramické, anorganické, zmiešané a podobne. Tvorba kompozitných materiálov, ako výsledok cieľavedomej činnosti, vychádza zo zámeru vytvoriť materiály, ktoré príroda neposkytuje a ktoré budú mať lepšie vlastnosti, než jednotlivé zložky samostatne. V ideálnom kompozite sú potlačené nedostatky pôvodných materiálov. Ich prednosti sú naopak uplatnené v najvyššej miere.

Čo sa týka okolia domu, budeme sa v tejto téme venovať hlavne terasovým a obkladovým kompozitným materiálom, vyrobeným na báze dreveného odpadu.

Okolie domu je v súčasnosti pre mnohých akousi výkladnou skriňou, či ukážkou životného štýlu majiteľa domu. Preč sú časy jednotvárnych pokosených trávnikov pri dome, naopak, čoraz častejšie vidíme nádherné záhradné kútiky, doplnené o bazény, besiedky, skalky a podobne. A vôbec nie sú výsadou „hornej vrstvy“. Patria jednoducho k nášmu životu. V dnešnej dobe nás však oveľa viac musia zaujímať materiály, ktoré využijeme pri skrášľovaní nášho okolia.

Zvlášť kladený dôraz je na ich estetiku, funkčnosť, trvácnosť, ekologický aspekt, údržbu, zachovanie farby a tvaru. Kompozitné materiály spĺňajú všetky tieto podmienky. Sú doslova krížencami plastu a dreva. Na ich výrobu sa používa drevená múčka, piliny, celulózová kaša a pod. Drevený odpad sa pri výrobe zmieša s polymerizujúcim plastom a následne vylisuje do dosky požadovaného rozmeru.

Najčastejšie sa jednotlivé zložky miešajú v pomere 50:50 aby bol zachovaný ich „drevený vzhľad“. Mnohých totižto odrádza využitie plastov v exteriéri hlavne kvôli tomu, že vyzerajú príliš umelo. Kompozitné dosky majú naopak vzhľadovo i pocitovo k drevu najbližšie, no zároveň užívateľským komfortom drevo prevyšujú. Aj preto sa čoraz viac pri ich výrobe využíva 60% a viac drevenej múčky.

Využitie kompozitných materiálov v exteriéri je neobmedzené. Používajú sa napr. na terasy, balkóny, altánky, zábradlia, ploty, podlahy pri bazénoch a vírivých vaniach, na móla a pod. Sú nazývané stavebnými materiálmi budúcnosti, dokonca sa reálne uvažuje, že časom nahradia drevo, ako stavebný materiál úplne. Absolútne najväčšou výhodou kompozitných dosiek je ich stálosť. Ak máte aj vy terasu z pravého dreva, určite poznáte aj starosti s jej každoročnou údržbou (brúsením, olejovaním, lakovaním). No aj pri tej najlepšej starostlivosti drevo neustále pracuje a postupom času, či vplyvom poveternostných podmienok mení farbu, štiepi sa, odlupujú sa z neho triesky a v neposlednom rade existuje aj pri najlepšej starostlivosti riziko napadnutia dreva škodcami.

Kompozitné dosky sú bezúdržbové a ich výrobcovia ponúkajú na ne záruku niekoľko desiatok rokov. Jednoducho povedané, majú vzhľad dreva a životnosť plastu.

Foto: www.proekt8.web-box.ru, www.kbtm.ru, www.stroiles22.ru, www.idealdomik.ru