Pri zrubových stavbách hrá síce prím drevo, no na ich škárovanie, izolovanie a zaistenie neprievzdušnosti sa úspešne používajú hlinené malty a takzvaná vymazávka. Drevo ako prírodný stavebný materiál jednoducho potrebuje "dýchať" a moderné stavebné hmoty to väčšinou neumožňujú, keďže nie sú paropriepustné. Naopak – hlina ako výmurovka je známa oddávna.
Drevo a hlina sa veľmi dobre znášajú a pri stavbe sa dopĺňajú. Hlina zlepšuje akumulačné vlastnosti dreva prirodzene. Navyše chráni drevené konštrukcie a reguluje vlhkosť v objekte. Na rozdiel od tvrdých cementových omietok je hlina priedušná, paropriepustná. Pri použití hlinených omietok majú steny v interiéri vyššiu povrchovú teplotu a vytvárajú komfortné tepelnú pohodu.
V moderných drevených stavbách, ktoré sú prevažne z rámových konštrukcií, sú využívané sendvičové skladby stien. Tu je možné uplatniť hlinené výmurovky, priečky z hlinených tehál a hlinené omietky vo vnútorných konštrukciách domu práve pre ich výborné akumulačné vlastnosti a tepelnú zotrvačnosť. Vyššia povrchová teplota stien umožňuje ušetriť na vykurovanie a zaistí tepelný komfort. Vďaka prirodzenej regulácii vlhkosti, ktorú v interiéri použité hlinenej konštrukcie vytvárajú, sú vhodnou alternatívou nákladných technologických rekuperácií.
V stropných konštrukciách drevostavieb možno tiež využiť vrstvy hlinených tehál pre zaistenie nepriezvučnosti medzi podlažiami domu. Moderné artové hlinené omietky a marocké štuky, ktoré môžu byť prifarbené, umožnia originálne riešenie interiéru a prinášajú dotykový aj estetický zážitok.
Okrem vápenných mált, ktoré sú vhodné pre murovanie kamenného muriva alebo muriva z pálených a nepálených tehál, môžeme v rôznych konštrukciách vyberať zo širokej škály hlinených zmesí. Je dôležité rozhodnúť sa, či použiť hlinu z miestnych zdrojov, alebo využiť ponuku hlinených materiálov, ktoré sú už namiešané a vyladené výrobcom.
Vlastnosti ílovitých hlín sú rôzne, a tak použitie miestnych zdrojov predpokladá ochotu a schopnosť staviteľa experimentovať so zložením hlinených zmesí, nájsť vhodné pomery hliny, piesku a organických prímesí a pripraviť väčšie množstvo vzoriek omietok. Po ich posúdení je potom možné vybrať najvhodnejšiu receptúru, hrúbku omietok a spôsob aplikácie.
Tento proces je náročný na čas, vyžaduje skúsenosti, predpokladá stavbu svojpomocne. Ideálne je spolupracovať so skúseným hlinárom, ktorý bude pomáhať pri tvorbe zmesi, stavebníka zaškolí a pri aplikácii hlinených omietok povedie.
Ak majú hlinené povrchy dobre plniť svoju funkciu, mali by sme ich opatriť vhodnými priedušnými vápennými, hlinenými alebo kazeínovými nátermi. V niektorých prípadoch je možné využiť tiež náterov z prírodných olejov a voskov, ktoré sú vhodné tiež na všetky drevené konštrukcie.