Určite sa vám stalo, že ste sa v niektorej budove, dome či byte necítili dobre. Skľučujúci pocit však ustal, keď ste tieto priestory opustili. A naopak – v inom priestore ste sa cítili priam božsky, všetko na vás pôsobilo upokojujúco a vychádzali ste von s vedomím, že vás „čosi“ nabilo energiou, živou silou.
A tak sa mnohým natíska otázka: Môže mať dom, v ktorom bývame rozhodujúci vplyv na náš život?
Ak si myslíte, že nie – nemusíte čítať ďalej, verte však, že javmi „medzi nebom a zemou“, týkajúcimi sa obývaných priestorov sa zaoberá už niekoľko rokov aj seriózna veda. V súvislosti s výskumom síl pôsobiacich medzi múrmi sa začal používať výraz emociálna karma domov a bytov. Nasledujúce čítanie sa tomuto výrazu bude venovať.
Príbeh
Snom Eriky a Petra bol malý domček na samote, kde by mohli bývať v dôchodkovom veku. A tak po celý život usilovne sporili a po mnohých rokoch našli inzerát, kde bol v ponuke ON: presne ich vysnívaný domček s veľkým pozemkom za rozumnú cenu. Domček už mal svoje roky, no ku cti pôvodného majiteľa slúžilo hlavne to, že v rámci možností bol veľmi dobre udržiavaný, bez konštrukčných chýb, s vymenenými elektrickými rozvodmi, oknami, strechou aj vchodovými dverami.
Domček teda kúpili a nasledujúce mesiace chceli stráviť jeho prerobením na svoj obraz. Po nasťahovaní sa však začali diať zvláštne veci. Hovorí Peter: „Netuším, čím sme sa nášmu domčeku znepáčili, ale on sa doslova rozhodol, že sa našim plánom tvrdo postaví. Už prvý deň po našom nasťahovaní začalo pršať a lialo takmer dva týždne. To by som ešte bral, no prvá vec, ktorá sa stala vo vnútri súvisela tiež s vodou. Potrubie začalo haprovať. Aj napriek pomoci profesionálneho vodára sa problém neodstránil. Voda z kohútika vždy prudko vytryskla a ošpliechala všetko naokolo, až potom sa ustálila na tenký prúd. Zvykli sme si... veď čo iné nám zostávalo. Kým vonku pršalo, rozhodol som sa prebúrať priečku, aby sme spojili kuchyňu s jedálňou. A vtedy „odišla“ elektrina, hoci pôvodný majiteľ menil rozvody pred rokom. Takže opäť nastúpil odborník. Aj po oprave však každý deň došlo minimálne k vypáleniu žiarovky. Prvých dvadsať dní v novom dome sa podobalo hororu. V krbe sa nedalo kúriť, nový zámok na vchodových dverách sa z ničoho nič zasekával, v dome niečo výrazne vŕzgalo...“
Povery?
Zanechajme na chvíľu Eriku a Petra a poďme si čosi povedať o energiách a informačnej štruktúre domova. Možno sa to bude zdať veľmi pritiahnuté za vlasy, ale dom, byt a vlastne akékoľvek priestory, v ktorých sa nachádzame fungujú ako magnetofónová páska, ktorá zaznamenáva. Laicky povedané – múry domy zachytávajú všetko, čo sa v jeho vnútri udeje, nech je to zlé slovo, nenávisť, ale aj láskyplné jednanie, nehu a podobne. Všetko toto sú totiž živé energie a akékoľvek dianie sa do múrov uloží.
Realitní makléri veľmi dobre vedia, aké je zložité predať dom, o ktorom je dobre známe, že sa v ňom stala tragická udalosť, vražda, či násilný čin. V Amerike sa množstvo takýchto domov dokonca zbúra, aby nezostala po tragédií na tom mieste negatívna energia.
Na druhej strane však v každom dome pôsobia iné sily a je veľmi ťažké rozlíšiť, či v prípade, že sa pri nasťahovaní do takéhoto domu prejavia u nových majiteľov depresívne stavy, kvôli záťaži spôsobenej pôvodnými majiteľmi domu, alebo ide o vplyv nedobrej zóny.
Dá sa povedať, že tak, ako si vyberáme svoj dom, aj dom si vyberá nás. Dom aj byt nás vlastne tak, ako všetko v našom okolí niečomu učia.
Mnohí ľudia však nie sú schopní akceptovať fakt, že energia je vlastne iným druhom hmoty a tak sa len s pohŕdaním odvrátia od článkov takéhoto typu a pritom vo vlastnom byte trpia, aj keď nevedia prečo.
Energoinformačná štruktúra domova je vedecký výraz pre fakt, že náš dom má niečo, čomu môžeme hovoriť duša, vibrácie, astrál, energia. Táto štruktúra ovplyvňuje dianie v dome a tým pádom aj to, čo sa deje v nás. Vo svetle výskumov tento fakt vôbec nie je pritiahnutý za vlasy, dokonca ďalší z odborných tém hovorí o psychosomatických zónach v dome (tie si popíšeme v ďalšom článku) a o rituálnej organizácií domova. Mnoho známych postupov hovorí o zosúladení domova s nami samotnými prostredníctvom modlitebných rituálov, rituálov sviečok a dokonca spomína exorcizmus, všetko je však oveľa jednoduchšie.
Podstata spočíva v tom, ako sa o svoj domov staráme, akú atmosféru v ňom vytvárame a aké sú naše rodinné zvyklosti.
Rituálna organizácia domova
Rituály nie sú len tým, čo pravidelne a každý deň robíme, nie je to organizácia nášho života: sú to vzťahy, ktoré sa vytvoria medzi všetkými čo v dome bývajú plus návštevami. Verte či nie, citlivá energetika domova dokáže tieto vzťahy podchytiť a reagovať na ne.
Dôležité je, aby tieto rituály neboli neprirodzené, aby neboli pre nás cudzie (napríklad kvôli móde, alebo preto, že to tak robia ostatní). Ide proste o vlastné prirodzené zvyklosti. Tieto rituály by mali vychádzať priamo z nášho vnútra.
Príkladom sú napríklad rodinné rituály v kresťanských rodinách, úzko späté s modlitbami: ranná modlitba, modlitba pred jedlom a podobne. Kto je veriaci, nech tak robí. Kto nie – postačí ak naplní pôvodný význam modlitieb, ktorým bola v prvom rade vďačnosť. Už dávnejšie mnohí pochopili, že prejav vďaky v zmysle „pros a dostaneš“ nie sú len písmená hodené na papieri
Terapeuti, ktorí sa nespoliehajú len na prísne vedecké dogmy psychológie hovoria: „Keď sa človek ráno zobudí, mal by v prvom rade aspoň na malú chvíľu prejaviť vďačnosť, keď už pre nič iné, tak za to, že sa dožil tohto rána a že môže byť so svojimi blízkymi. Toto nie je modlitba spojená s bohom ale skôr akýsi kondenzátor rannej energie, ktorý nám poskytne silu na celý deň. Je veľmi dobré začať ráno s čistým svedomím a pozitívnym vzťahom ku všetkému naokolo. Cez deň sa poďakujme jedlu za to, že nás nasýtilo a večer zas buďme vďační za každý drobný okamih, ktorý nás za tento čas postihol. Že sa nám nevodilo dobre? Nevadí – poďakujme aj za takúto skúšku. Verte, že ľudia, ktorí sa vážne zaoberajú rituálnou organizáciou domova považujú za rituál aj to, ak ich pravidelne navštevujú neobľúbení známi. Pokiaľ tento fakt zahrnieme do svojich rituálov a prijmeme ho taký aký je, nebude nás táto skutočnosť traumatizovať, pretože naše vedomie sa zmieri s tým, že musíme prežiť aj takéto skúšky.“
Pokiaľ akceptujete aj tú najnepríjemnejšiu príhodu a uvediete ju do súladu so svojim vedomím, potom vaše vedomie bude reagovať na vzniknutú situáciu úplne adekvátne a náš domov nám pomôže – ochráni nás napríklad pred nežiadúcou komunikáciou. A to všetko preto, že náš dom sám prevezme určitý rytmus a jeho štruktúra sa vplyvom našich rituálov čiastočne zmení.
Nezabúdajte však na jedno: najmizernejšie rituálne štruktúry vznikajú ak sa snažíme do domácnosti priniesť rituály cudzie. Tak sa napríklad dialo krátko po Zamatovej revolúcií, kedy začali kostoly húfne navštevovať bývalí komunisti nie preto, že by odrazu začali veriť v boha, ale len preto, aby sa ukázali. Ani my nemôžeme prinášať do našich domácností rituály, ktorým neveríme. Ale ako hovorí R.Dawkins: Nemusím veriť v Boha, aby som bol dobrý človek. A tak je to aj s nami – prispôsobme si naše rituály tomu, v čo veríme.
Príbeh pokračuje
Vráťme sa k príbehu Petra a Eriky. Hovorí Peter: „Po mesiaci malých aj väčších pohrôm v našom novom dome som sa s trápením zveril kolegovi v práci. Ten mi najprv so smiechom odporučil rozmiestniť v rohoch izieb sviečky, pozvať farára, aby dom vysvätil a navyše mi prikázal nakúpiť minimálne tri sošky svätých aby môj príbytok chránili pred démonmi. Plus zo desať litrov svätenej vody na kropenie kútov. Keď však videl, že mne do žartu nie je, zvážnel a nakoniec sa ponúkol, že okolo tohto všetkého niečo vysnorí. A slovo dodržal. O niekoľko dní mi priniesol pár kníh, ktoré sa celkom vážne zaoberali karmou v dome. A po ich prečítaní som pochopil mnoho súvislostí.“
Čo sa deje v dome?
Dom väčšina z nás vníma ako niečo hmotné. Ako niečo, čo nám slúži na bývanie a nič viac. A to je omyl. Každý človek na svete, ktorý niekde býva vytvára vedome aj nevedome energetickú (rituálnu) štruktúru domova. Vytvára ju od okamihu, ako sa do domu nasťahoval a to nielen svojim správaním, ale aj rozmiestnením nábytku, využívaním jednotlivých izieb a podobne. Až keď je všetko podľa jeho gusta sa môže v tomto dome zabývať a spokojne bývať. Akékoľvek zmeny v reorganizácií tejto obývanej oblasti majú za následok reakcie. Ak má dom svoje rituály a potom sa do neho nasťahujú noví majitelia, takmer okamžite im dá najavo, či budú zmeny, nimi spôsobené akceptovateľné pre dom samotný. Fikcia? Kdeže – to by napríklad nebolo populárne učenie feng-šuei.
Psychológ hovorí: “Viete v čom tkvejú korene toho ako sa vysvetľuje príčina rozvodov? Odlišnosť pováh. V skutočnosti to znamená, že domov, ktorý bol priateľský a blízky pre jedného, bude neprekonateľne cudzí a nevľúdny pre druhého.“
A presne toto sa deje mnohým z nás. Ak sa budeme snažiť tento faktor ignorovať a nejako ho pretrpieť, odsúdime sa k častým onemocneniam fyzického aj duševného pôvodu.
Najhoršie na tom je, že človek si neuvedomí, že je ovládaný vlastným domovom, dokonca si ani nevšimne, že v jeho živote dochádza k zmenám. Nedarí sa mu doma, nedarí sa mu v práci a on si zakaždým myslí, že sa mu jeho život nevydaril alebo že ide len o dočasný pás neúspechov. Pravda je však úplne inde.
Ako si vytvoriť domov nezaťažený karmou ?
Nie je náhoda, že všetky tvory na Zemi sa v prírode snažia vyhľadať úkryt, postaviť hniezdo, vyhrabať noru, schovať sa. Je to pre to, aby si mohli vytvoriť súkromie a venovať sa budovaniu svojho maličkého sveta, do ktorého by sa mohli vracať a ktorý by im v cudzom svete chýbal. Fyzicky sa človek najlepšie cíti doma a podvedome to chceme aj od svojich priateľov, ktorým pri návšteve hovoríme: „Cíť sa ako doma.“
Domov nám pomáha preladiť na pokojnú vlnu bytia. Môžeme si tu oddýchnuť, venovať sa svojmu vnútru a sme tu chránení pred vonkajšími vplyvmi.
Aby toto všetko bolo v súlade s nami, musíme vytvoriť energetické pole domu, ktoré bude k nám priaznivé. To, čo sa dialo Petrovi a Erike z nášho príbehu nebolo žiadnym besnením démonov, ale javom, ktorý úzko súvisel s informačnou štruktúrou domova. Jeho bývalý majiteľ bol zbožný človek, ktorý sa síce často nemodlil, na druhej strane však ako vdovec, od ktorého sa deti odsťahovali často rozjímal a svoj čas venoval spomienkam na milovanú manželku, ktorá s ním prežila mnohé roky v spoločnom dome. Prísne dodržiaval zvyky a rituály, ktoré boli rokmi nemenné a smrťou jeho manželky sa neskončili. Príchodom nových obyvateľov (Petra a Eriky) nastala v energetickom poli domu zmena. Tú nezapríčinil fakt, že boli obidvaja materialisti, ktorých duchovno obchádzalo. Proste išlo o zmenu vyvolanú stretom dvoch rituálov – dlhoročne praktizovaného a nového. Ak chcete vedieť, akým trikom sa vysporiadal s karmou svojho nového domu Peter, prečítajte si jeho slová: „Prelúskal som si všetky knihy, ktoré mi kolega priniesol a rozhodol som sa vziať veci do vlastných rúk. Večer som poslal manželku spať, zapálil som obyčajnú sviečku a v mihotavom svetle jej plameňa som sa usadil v obývačke. A začal som sa s vlastným domom rozprávať. Verte, že ak by mi niekto pred mesiacom povedal, že toto budem robiť, tak ho rovno prehlásim za blázna. Teraz som však úplne v pokoji sedel a prihováral sa domu:
“Počúvaj, priateľ, asi už chápeš, že teraz budeme musieť bývať po nejakú dobu spolu, či to už chceme, alebo nie. Možno bude lepšie, ak sa spriatelíme a nebudeme proti sebe viesť vojnu. Patríš k najsympatickejším domom, ktoré som mal možnosť v živote vidieť. A platí to aj o mojej žene Erike. Si pre nás vysnívaným bývaním. Pokúsme sa teda jeden druhému navzájom si pomáhať a ochraňovať sa a spolu nám bude ľahšie ubrániť sa zlu tohto sveta...“
Takto som sa rozprával s domom a pripadalo mi to úplne prirodzené. Čo všetko som narozprával si už nepamätám, no hovoril som s ním, ako s najlepším priateľom, intímne, medzi štyrmi očami. Neuveríte, ale potom sa veci začali dostávať do tých správnych koľají. Elektrické spotrebiče nezlyhávali, dokonca ustalo aj to neidentifikovateľné vŕzganie. A viete čo bolo najkrajšie? Že najšťastnejšie obdobie nastalo, keď sa súčasťou nášho života stali rituály, ktoré sme pre seba spoločne zaviedli – naša rodina a náš dom. Patrili k nim spoločné večery v obývačke, vítanie priateľov v predsieni, oslavy sviatkov aj tichá meditácia v spálni. Teraz si už s našim domom veľmi dobre rozumieme. Hlavná je vďačnosť. Bez nej to nejde. A tiež schopnosť vedieť prijať niektoré veci tak, ako prídu. Celý náš život je skúška...
Autor: Ivan Nôta