Parozábranu tvorí fólia, ktorá sa kladie pod tepelnú izoláciu zo strany interiéru a musí brániť prenikaniu prirodzenej vlhkosti (vodnej pary) z obytného priestoru do konštrukcie krovu. Požiadavkou je dokonalá tesnosť, a to je niekedy v členitom priestore podkroví so strešnými oknami a častými prestupmi konštrukcií problém.
Nespoliehajme sa teda na to, že „nejako bude“, ale poraďme sa s odborníkmi, prípadne využime služby renomovanej firmy. Čo sa týka samotnej tepelnej izolácie, tú možno umiestniť v podkroví (resp. pod celou strechou) dvojakým spôsobom – buď izolujeme priestor medzi krokvami, alebo kladieme izolačné prvky nad ne.
Zateplovanie podkrovia má 2 spôsoby
Medzikrokvová izolácia: v tomto prípade sa používa najčastejšie minerálna vlna, uplatnenie však nachádzajú aj iné ekologické materiály s dobrými izolačnými vlastnosťami (izolácia z konope alebo fúkaná izolácia z celulózových vločiek). V prípade tohto typu izolácie podkrovia je ale treba vziať do úvahy, že drevo má iné izolačné vlastnosti ako vkladaná izolácia, takže krokvy, medzi ktoré sa izolácia vkladá, sa môžu stať tepelným mostom. Pod krokvové trámy sa preto umiestňujú dosky alebo sa aplikuje dvojvrstvová izolácia – najskôr medzi krokvy a potom zvnútra, pod trámy.
Nadkrokvová izolácia: na voľné krokvy kryté debnením sa umiestni vrstva z takzvaných izolačných šablón (najčastejšie z polystyrénu), na ktoré sa potom (na latenie) kladú strešné krytiny. Výhodou systému nadkrokvovej izolácie je stopercentná eliminácia rizika tepelných mostov aj problémov s vlhnutím drevených trámov. Stavebník navyše získa väčší vnútorný priestor medzi krokvami.
Foto: ruletki.net
Autor: Ivan Nôta