Významnú súčasť záhradnej kompozície tvoria živé ploty, plôtiky či zelené steny. Ich funkcia je nielen úžitková ale tiež okrasná. Predovšetkým nám nenásilnou formou zaisťujú súkromie a to tak, že oddeľujú našu záhradu od okolitého sveta. Okrem toho však dokážu vytvárať aj príjemné zákutia s využitím pestrej skladby rastlín. Živé ploty nie sú novinkou. Poznáme ich stáročia. Spočiatku plnili predovšetkým funkciu ohraničenia a vymedzenia záhradného priestoru, s nástupom baroka sa však ich poslanie rozšírilo aj o funkciu okrasnú. Toto obdobie bolo zároveň vrcholom využitia okrasných prvkov v záhrade, ktoré však pretrváva do dnešných dní.
Kým spočiatku boli akcentované pri tvorbe mestských a panovníckych parkov, tiež prakov v sadoch kúpeľných miest, no pozdejšie našli v širšom meradle uplatnenie predovšetkým v záhradách rodinného typu.
Tvarovaný živý plot je zostrihaný do prísne geometrických tvarov podľa výtvarných a kompozičných princípov. Následne rozlišujeme nízke živé ploty a plôtiky (výška do metra), stredne vysoké ploty (výška do troch metrov) a vysoké ploty a steny vyššie ako tri metre. Samostatnú špecifickú skupinu tvoria strihané rastliny do výšky 50 cm, ktoré sa na záhrade využívajú ako živé plôtiky a lemy záhonov.
Voľne rastúce živé ploty sú zakladané ako jednoradové, či viacradové výsadby zapojených kríkov a kríkových stromov. Výškové usporiadanie je závislé na výbere jednotlivých druhov drevín. Aby sa živé ploty stali vegetačným prvkom s vysokou estetickou hodnotou, musia vytvárať súvislú, olistenú a dobre zapojenú, rovnomerne hustú, pohľadovú plochu.
To dosiahneme zabezpečením optimálnych rastových podmienok, odbornými technológiami pestovania a výberom vhodných druhov drevín pre dané podmienky podľa stanoviska. Výberu vhodných druhov drevín musíme venovať hlavnú pozornosť.
V dostupnom sortimente nájdeme čoraz viac druhov drevín, ktoré možno použiť k tvorbe živých plotov. Ich správny výber, najlepšie za asistencie odborníka, je zárukou ich úspešného rastu a vývoja.
Druhovo musia dreviny do živých plotov odpovedať podmienkam na stanoviskách. Ďalej musí zvolená druhová skladba garantovať dlhovekosť založených výsadieb. Platí to predovšetkým u plotov tvarovaných, pri ktorých býva ich vývoj do požadovaných rozmerov časovo veľmi náročný. Pri výbere rastlín by sme nemali zabúdať ani na ich výtvarný účinok, a to ani v extrémnych podmienkach.
U niektorých živých plotov sa potom môže v plnej miere uplatniť napríklad sfarbenie listovej plochy a v zimnom období aj zafarbenie mulčovacej kôry. Ďalším dôležitým hľadiskom pre výber rastlinného materiálu do živého plota je tiež jeho odolnosť voči chorobám a škodcom. Musí byť aspoň na takej úrovni, aby sa tieto rastliny nestali zdrojom infekcie pre ostatné stromy a kríky v záhrade, a aby samé neboli vzhľadovo poškodzované.
Najprv musíme pôdu zrýľovať a dôkladne odburiniť. Počas rýľovania je potrebné zapracovať do pôdy zodpovedajúce množstvo organických materiálov, humus dodá patričné množstvo štartovacích živín. Pred začatím výsadby vykonáme vyznačenie záhonu a priekopu vykopeme natoľko hlbokú, aby bez problémov pojala korene rastlín. Po vložení rastlín do pripravenej priekopy každú rastlinu jednotlivo zasypeme a dôkladne zem okolo prišliapneme.
Po docielenie požadovanej výšky a tvaru živého plota pomocou výchovného rezu ešte zvyčajne vykonávame rez udržiavací pre zachovanie výrazového charakteru porastu. Udržiavací rez spravidla vykonávame dvakrát až trikrát ročne.
Pri stredne vysokých živých plotoch sa vykonáva rez vodorovný, pri stenách sa aplikuje rez šikmý. Obdobie takzvanej výchovy porastu začína bezprostredne po výsadbe a končí dosiahnutím požadovanej výšky plota spolu s vytvorením zapojeného pohľadového plášťa.
Foto: www.rem-stroitelstvo.ru, www.builderonline.ru, www.manonamai.lt
Autor: Ivan Nôta