Oporný záhradný múrik tento problém v najväčšom množstve prípadov vyrieši a postaviť si ho zvládneme aj sami. Na výber pritom máme z rôznych druhov materiálov.
Záhradné múriky a materiály
Svahovky
Pomerne jednoduchou a lacnou možnosťou spevnenia svahu sú záhradné múriky z betónových tvaroviek (takzvaných svahovek). Tie sú určené ku stavbe šikmých oporných múrikov a po umiestnení do terénu sa nechajú zarásť vegetáciou. Zo svahoviek môžeme vytvárať hlavne nízke múriky, no tiež aj vyššie (nad 1,5m).
V tom prípade však musia mať betónový základ. Nízke múriky zo svahoviek zakladáme na štrkovom podsype a po každej položenej vrstve zasypávame zeminou tak, aby tento zásyp svahovky úplne vyplnil. Konštrukcia svahovek umožňuje sklon steny od 45 do 75 stupňov v závislosti na výške a zakrivení múru. Spotreba svahovek je zhruba osem až pätnásť kusov na meter štvorcový. Osadiť svahové tvarovky zeleňou môžeme priamo pri stavbe alebo aj po jej dokončení.
Skryté debnenie
Kolmý oporný múrik môžeme ľahko postaviť z betónových dielcov na "skryté" debnenie, ktoré síce na takéto použitie nie sú určené, ale nášmu účelu poslúžia dokonale. Tvárnice sa pri stavbe múrika kladú na väzbu, je teda nutné nakupovať "polovičky," presnejšie povedané kusy s deliacou priečkou uprostred. V tomto prípade ide o klasické betónovanie a stavia sa na betónový základ. Je vhodné základ izolovať hydroizolačným pásom, posilniť stabilitu múrika armovaním a prekladať betón vo tvarovkách plnivom (kamene alebo kompaktné kusy betónu).
Pretože nápor vlhkosti zo svahu do múrika bude obzvlášť v daždivých obdobiach roka pomerne značný, vybudujeme v priestore za múrikom drenáž. Pri stavbe jednoducho položíme drenážne rúrky a vyvedieme ich na spád pred múrik, alebo do strán s dostatočnou možnosťou vsakovania vody. Medzeru medzi svahom a tvarovkami vysypeme štrkom.
Podvaly
Zaujímavou možnosťou, ktorá sa niektorým stavebníkom v praxi veľmi osvedčila, je stavba oporného múrika z betónových podvalov. Tie sa stavajú na betónový základ na sucho a pohromade ich držia oceľové kolíky, zatlčené do dier v podvaloch. Pri stavbe šikmého múrika sa tak prvý kolík (narezaný z armovacích oceľových prútov) zapustí do betónového základu a každý ďalší pražec sa potom opiera o kolíky v podvaloch pod ním.
Výhodou takejto stavby je pevná oporná stena, ktorá vďaka oblúkovému výrezu v podvaloch prepúšťa vodu a umožňuje prerastaniu vegetácie. Nevýhodou je potom samozrejme zložitá manipulácia s ťažkými podvalmi, pretože jeden váži zhruba dvestopäťdesiat kilogramov.
Kamene
Výrazný dekoratívny prvok môže tvoriť v záhrade či na pozemku v okolí domu oporný múrik z kameňov. Je nákladnejší a zložitejší ako múr z betónových tvaroviek. Odmení sa nám však neopakovateľnou atmosférou najstaršieho prírodného materiálu a postupom času dokonale splynie s okolitou zeleňou. Ak nie je nutné stavať príliš vysoko a ak sú k dispozícii kamene zodpovedajúcej veľkosti, vyberáme suchú stavbu.
Tá sa začína výkopom ryhy, do ktorej sa položí kamenný základ. Postačí zhruba desať centimetrov do hĺbky a šírka by mala zodpovedať rozmeru kameňov, z ktorých sa chystáme stavať. V základe je vhodné urobiť drenáž zo štrku alebo kamennej drviny, ktorá zabráni prevlhnutiu a poškodeniu prvej vrstvy kameňov. Pre základovú vrstvu používame najväčšie a pokiaľ možno ploché kamene, aby bol oporný múrik dostatočne stabilný. Starostlivo ich upevňujeme do hlineného a štrkového lôžka. Ďalšie rady kameňov sa kladú vždy na tenkú vrstvu hliny.
Kamene pokladáme plochou stranou nadol a hornú, členitejšiu vrstvu potom dorovnáme hlinou. Ťarcha kameňov a dosypávanie hliny zaistí dostatočnú stabilitu a kompaktnosť múrika, ktorý môžeme posilniť drenážou v medzere medzi stavbou a svahom.
Foto: www.di.gard.com, www.decorateme.com, www.liveinternet.ru, www.pinterest.com
(i.n.)