Pre obklady stien kúpeľní a WC sa najčastejšie používajú pórovinové obkladačky. Majú vysokú nasiakavosť povrchu, ale zároveň sú málo odolné voči oteru. Ich povrch je teda opatrený glazúrou, aby sa ich povrch dobre čistil a bol dostatočne odolný voči čistiacim i dezinfekčným prostriedkom, používaným v kúpeľniach či záchodoch.
Povrch keramických obkladov môže byť tak lesklý ako i matný a v súčasnosti už aj kombinovaný, čiže lesklo-matný.
Pre miestnosti určené na hygienu sú keramické glazované materiály nazývané aj hutné dlažby. Majú vysokú nasiakavosť do 3%, ale ich povrch vyzerá ako povrch pórovinových obkladačiek a preto sa tieto materiály veľmi vhodne dopĺňajú. Neglazované dlažby majú nízku nasiakavosť a vysokú a vysokú pevnosť črepu, preto sa viac hodia to exteriéru.